Wednesday, March 10, 2010

deti



Hovorí sa, že deti sú darom od Boha. Silná káva. Keď behám po byte ako talianska herečka a vykrikujem po našich deťoch, mám z toho občas dosť čudný pocit..Ale potom si poviem, že moje deti majú mamu, otca a babky a všetci sa snažime, aby boli spokojné.

Poznám deti, ktoré túto vymoženosť nikdy nezažili. Z nejakého dôvodu ich mama (otec býva väčšinou neznámy....) dala do detského domova. Keď si predstavím malinké bábätko ako putuje z pôrodnice rovno do domova, je to smutné. Sú, ale ľudia ktorí im tento domov nahradia. Moja mama robí práve toto. Pred 2rokmi začala pracovať pre detský domov a je z nej Profesionálny rodič. Najprv sa starala o malú Janku, ktorá je teraz adoptovaná a je strašne šťastná. Bol to pre mňa zázrak, keď som Janku išla pozrieť do jej novej rodiny. Všetko bolo také prirodzené, akoby ani nikdy nebola v detskom domove.

Má mamu, otca a aj babku a deda. Všetci sú strašne šťastní.

Teraz má mama malého Joja. Malého Joja nemali v domove radi, keď tam prišiel. Je mi do plaču, keď si predstavím malé bábo, ktoré sa zdá ľuďom ktorí sa o neho starajú, odporné. Našla sa ale jedna pani, ktorá ho mala rada a veľmi, keby mohla, adoptovala by si ho.

Potom sa dostal k mojej mame. Bolo to bábo, ktoré malo stuhnutý chrbátik, nevedelo sa pritúliť a preto, keď včera ku mne pribehol a objal ma (až ma skoro zaškrtil), som sa skoro rozrevala. Jojo je ako raketa, ale prirástol nám k srdcu tak ako malá Janka. Na budúci týždeň prídu jeho noví rodičia z Talianska. Modlím sa, aby to zvládol čo najlepšie, lebo podľa mňa deti sú Boží dar a preto si ich Pán Boh chráni viac ako čokoľvek iné.

Monday, March 8, 2010

naše prázdniny v Poprade

nuž boli sme cez Jarné prázdniny v Poprade. Keďže Oskar je veľký fanúšik vlakov museli sme hneď v pondelok ísť na výlet tatranskou električkou na Štrbské pleso.
Bolo to super až na to, že keď sme tam prišli fučalo tam jak hovado, sneh sa točil okolo aj cez nás a nevyzeralo to, že sa počasie tatranské ukľudní.

Keď sme ako správni turisti chodili okolo a dokola asi pol hodinu, rozhodli sme sa nájsť občerstvenie. Na ceste za haluškami sme našli plagát kde bolo napísané že na Štrbskom plese je "prázdninové jašenie..."
tento výraz ma dosť pobavil a deťom som vysvetlila, že keď zafúka, to je to jašenie...a tak sme sa jašili.

oskar potom každému hovoril, že v Tatrách je Jašenie. A mimochodom keď sme sa mu celá rodina snažili vysvetliť, že ten veľký kopec sa volá Gerlach....nedal sa a stále tvrdil, že to sú Poprad tatry..nuž máme ešte niekoľko zážitkov z popradu tatier, ale o tom potom

Pridám tu ešte, ako Peťo bojuje s detským zapchatým nosom...Sedeli sme v Poprade pri stole krásna pohodička a zrazu pozerám ako Peťo berie koreničku a otvára ju. Nekomentovala som, lebo veď nech si otvára ak má na to náladu.. Potom zrazu Peťo zobral otvorené čierne mleté korenie a dal to Oskarovi k nosu. Požadovaný efekt kýchnutia sa nedostavil, namiesto toho mal Oskar korenie na ústach čo sám nechápal a pozeral na "ocina" a neveril vlastným očiam, že mu vážne obalil ústa korením. Potom sa spamätal a povedal: Ja ti nepožičiam hračky ocino, lebo si neposlušný....ja s matúšom sme sa strašne začali smiať...

Inak Matúš mi nedáva momentálne veľa možností na písanie, lebo má pocit, že je to nuda baviť sa s rodičmi..tak neviem počkám si na niečo a potom to sem nacapím.

Sunday, March 7, 2010

a som tu zas


jeeeeeej. po 2rokoch som tu zas a znova. Veľa sa zmenilo, ale z toho podstatného asi toľko, že by k nám mal pribudnúť ďalší člen rodiny teda pravdepodobne členka 1.júla..ešte veľa snehu sa dovtedy roztopí.

Inak sa máme radi sme rodina so všetým čo k tomu patrí a niekedy porádne talianska. Pokúsim sa písať čo najviac o deťoch teda o Oskarovi a Matúšovi, lebo veľa vecí sa rýchlo zabúda...

napríklad Oskarove výroky: Ja- Oskar umývaj si zuby, lebo ti vypadajú. Oskar na to- Ja si zatvorím ústa, aby mi nevypadali....na 3jročného dobré neeee

dodám ešte viac, keď sa mi naskytne príležitosť...zatiaľ čafko