fuj, fuj, fuj...toto si dnes hovorím už od rána, keď sa pozriem na seba do zrkadla. pomóóóc. Citové nepokoje tohto typu zažívajú "baby", keď majú "dostať", vtedy mi väčšinou pomohla návšteva obchodného veľkodomu aupark, urýchlený nákup niečoho na čo nemám peniaze, dobrý pocit, následne pocit veľkej výčitky, že som nemala minút peniaze, ktoré nemám, ale koniec koncov stálo to za to. A takto sa mi v mojej skrini hromadia neuveriteľné kusy oblečenia, ktoré si vyžiadali moje "nálady".

Dnes som si svoj nepríjemný pocit zo zrkadla nešla liečiť do Auparku. Dala som si svoj roztrhaný pyžamový najrozgabanejší kus zo svojej skrine, a cítim sa tak podobne rozgabane. Šlahla som si koláče zo včerajšej svadby, pokrútila hlavou nad myself a idem zakopnúť tento deň.dobrú noc

perla od Juliany

Minule sme sa bavili s Julianou o všeličom možnom, a medzi iným aj o tom, čo by chcela, čo jej chýba ku šťastiu... Juliana robila drahoty, lebo "že vraj" sa hanbí, tak som jej chcela pomôcť a povedala som, že rodičia? (Juliana je z d.domova) A Juliana na to: Nééééé, ja by som chcela dotykovku, a foťák a poriadny počítač. Ja aj moja mama sme sa začali strašne rehotať. Krása čo? nech žije materializmus..Deti z domova sú toho pekným dôkazom.

new byvanie - dočasné..

tak sme úspešne v dúbravke. sťahovanie bolo z môjho vzdialeného pohľadu celkom zaujímavé. ja som sa ho "žiaľ" nemohla zúčastniť, lebo som sa zatiaľ zabávala s mojimi 3 deťmi. ale už sme tu, a normálne sa nám tu už aj zapáčieva...to je taký vymyslený výraz, ktorý sa sem úplne dobre hodí.

Oskar mal trochu problém s tým, že veď my tu nikoho nepoznáme, a ževraj sa preto bude hanbiť, keď stretneme niekoho vo výťahu..Oskar, ten sa podľa mňa ani nevie hanbiť.
Čo je fakt iné, je vzdialenosť od Dúbravky, do Petržalky. A keďže máme školu aj škôlku v petržke, je to ako cestovateľský krúžok. Táto zábafffka ma, teda celkom určite donúti, urobiť si konečne vodičák. Vodičák, pre niekoho samozrejmosť, no pre mňa mega stres a straaaaaaaaaaaach.

Takže, prvý deň za nami, Saratov, pred nami, a uvidíme, ako tento náš príbeh bude pokračovať ďalej. Peťo ide zajtra do Holandska, takže, električka to istí..

nový názov môjho blogu..

matusho to istí. že problém??? neee, žiadny. zmenila som si názov svojho blogu. nebudem sa tu rozpisovať o niečom, čo nestojí za reč. ok. jedeme dál, co stalo, se stalo. kto to povedal, neviem, ale používam to dosť často.

sťahovanie národov

tak je to oficiálne. opúšťam petržalku. veľa ľudí, má na petržalku svoj názor, ale pre mňa je petržalka moje detstvo, moje šibnuté roky, moji kamoši a ľudia, ktorí k nej patria. tu sú niektorí z nich: ujo zmrzlinár, teta čo predáva na trhu a oskar ju každé ráno zdraví, samoška - naše potraviny, kde oskar rád nakupuje, lesík, ktorý milujem, krásne ihrisko s loďou a veľa iných vecí. Nevadí, hovorím si, veď sa dúfam, blížia lepšie časy, ale bude mi to tu chýbať. Zatiaľ sa presídlime do Dúbravky, ktorú absolutne nepoznám, a zatiaľ ma nejako neoslovila..no šak sa dúfam oslovíme. Tí, čo si čítate môj blog, prosím myslite na nás, lebo budeme určite aspoň pol roka bývať v dvojizbovom byte. Bude to zaujímavé, ale pevne verím, že nás má Šéf pod kontrolou. tak teda this is my news