prazdniny a ja

tieto prázdniny sú pre mňa možnosťou, čističkou mňa a veľkou výzvou čo s tým všetkým urobím. need it? get it!!! to je heslo našich časov, to je heslo mojich detí, hlavne oskiho. Lepšie povedané v oskiho ponímaní: want it? must get it!!! uvedomujem si, že sama nerada čakám, a tieto prázdniny väčšinu času čakám. Na kuchyňu, na peniaze, na sms, na na na nááááááááá. Občas mi je z toho vážne nanič. ALE. Zisťujem, že okrádam oskara o nadšenie, radosť z toho, že sa niečoho dočkal, keď mu hneď utekám kupovať meč, zaplatím trampolínu, dovolím všetko hneď. Občas ma to stojí 3roky života mu odolávať, keďže oski je profík vo vydieraní a vie to... Nevedela som, čo mi vadí toto leto, veď v podstate mi nič nechýba, kuchyňa bude, schody sa obložia, dvere tiež raz budú, ale moja "muka" bola v čakaní. Nenávidím čakanie, asi preto som mala všetky tri pôrody dlhé, a tak nejako sa to so mnou vlečie až dodnes. Tak som si povedala, že nič nie je stratené. Naučíme sa spolu s oskim čakať. Občas to zvládame lepšie, občas horšie. Naša prechádzka okolo štrbského plesa bola toho dôkazom. S urevaným ksichtom v tatranskej električke, s pocitom totálnej materskej frustrácie, s chuťou utiecť prinajlepšom na kriváň, som si uvedomila, že celý šk.rok som oskimu len dávala, a dávala, len aby bol pokoj, ktorý aj tak nebol. Uvidím, ako to pôjde ďalej, ale moja začínajúca skúsenosť mi hovorí, že to stojí za to, že nemôžem vychovávať svoje deti v presvedčení, že kým sú peniaze, všetko je fajn, že radšej byť po uši, za uši v dlhoch, len mať veľa papierových taštičiek a pekných vecičiek.. čo vám poviem, nemám peniaze, práve teraz..., ale vďaka Bohu za to. Skončila by som ako nudná, vecinakupujúca matka. klobúk dole pred všetkými, čo svoje deti vychovali bez plných chladničiek, vecičiek, nákupných centričiek....nech žijú spomienky, príbehy, pudingy, bezpeňažné nápady a výlety!!!!!