By som poprosila jedno male, milene, zlate, zivotaschopne dieta, ktore: neplace, nekrici, nehovori nie, pouziva ho len v pripadoch, ktore si to vyzaduju. Ako: nie, nepocikal/la som sa, nie nebil/la som sa, nie nechcem ziadne sladkosti...Rada by som si taketo dieta objednala na zvlastne prilezitosti, akymi su: navstevy, vecere v meste, nakupovanie, lekarske prehliadky...Hmmm. Ok, bolo by to umelohmotne, niemojedieta, nerealne, az trapne mat taketo dieta. Ale su chvile, ked mi vela mam da za pravdu, ze? Su chvile, ako dnes, ked pocujem oslovenie mama vo vsetkych toninach, dieta ma pouziva, ako prostriedok plnenia jeho fantastickych napadov...atd.Kusala som si dnes do pery, nech ma nezoberie socialna pracovnicka na pokec, bola som chvilami mila, nezna, aj ked tychto momentov bolo podstatne menej, ako scen z talianskeho akcneho, mafianskeho filmu, opernych spevov ohladne povahy mojho dietata, zvysovania hlasu v telefone pri rozhovore s mojim muzom...a tiez ich nahleho ukoncovania(zaujimave, ze vacsinou po vete, uz mam fakt toho dossssst!)A po tomto vsetkom si ma moje realne dieta chcelo doma "udobrit", tapkanim po pleci, akoze "mojaaa, sak sme este kamosky...?", pri pohlade na svoju vyklepkanu matku, sa dokonca pustilo do zachadzaveho rehotu, a co je na dnesku najkrajsie? Mia uz sladko spi. Ja idem kuknut show s priznacnym nazvom pre dnesny den: uvolnete se prosim...., a som za toto moje dieta vdacna. Je realne, hlasne, nefalsovane so vsetkym co k nemu patri, ale je moje, a ja sa citim poctena (obcas, by som sa tejto pocty aj vzdala...), ze mozem byt sucastou Miinych dobrych aj zlych dni, a raz jej to pri velmi dobrej kave vsetko porozpravam....
No comments:
Post a Comment