Mr kompliment.
Milý, vždy pozorný, nežný, sympatický...., áno to je on Mr. Kompliment. Na ňom vedia baby oči nechať aj celé doobedie. Nie je nám zaťažko mu doniesť čokoládku, marinované kurča, len tak, nech ochutná. Určite by sa tváril nadšene, aj keby mu nechutilo.
Mr. Kompliment, rozdáva úsmevy, objatia, občas aj bozky, ale hlavne, HLAVNE komplimenty.
My ženy sme na komplimentoch závislé. A nech sa teraz aj tie obrnené z najobrnejších netvária, že nie. Ja osobne milujem komplimenty. A čím viac rokov, tým si ich viac cením, počítam si ich na prstoch, dokonca boli časy, keď som si ich zapisovala do denníka. Potom som si v mysli preberala celú komplimentovskú situáciu..., mohli ste ma vidieť v autobuse, ako žiarim, ako keby mi Mr. Kompliment dal neviemčo.
Mr. Kompliment však nie je len o komplimentoch. Veď by sa zbláznil, keby celé dni, týždne až roky rozdával rastúcemu množstvu komplimentov chtivých žien, to čo chcú počuť. A potom to príde. Zrazu je ticho. Mr. Kompliment nemá zase až takú úžasnú fantáziu. Zrazu nám je strašne ľúto, že komplimenty od muža, ktorého sme si vzali, s ktorým chodíme, stratili čaro, lebo Mr. Kompliment nám ukradol našu radosť v očiach, naše milé slová, ktoré mali patriť úplne niekomu inému. Zrazu sa zbadáme, wow, ide z toho strach.
Koľko úžasných párov stroskotá kvôli Mr. Komplimentovi??? Zdá sa to smiešne, ale funguje to. Teraz je svet ilúzií v plnom rozkvete. Facebook, chaty – čítajte čety...., ok?, a iné tiché komunikácie, kde sa krásne naformulujeme, nastrojíme, sme úúúúúžasní. Realita je, ale zatiaľ na ňu nemáme čas, nechceme si ju pripustiť k telu, veď potom, neskôr. Život je párty, alebo parte?
God is a dj, life is a dancefloor....
Pricvaklo ma to jedného dňa k múru. Kto vlastne som? Ako rýchlo som sa stratila v komplimentoch. Zabudla na veci, na ktorých v budúcnosti bude záležať oveľa viac, ako na týchto veľmi dočasných myšlienkových darčekoch, od človeka, ktorý ani sám nevie kto je, čo je... rozdal sa a neviem, či sa vôbec pozbiera.
Dnes mám 33, hovorí sa Kristove roky, žijem podľa možností normálny život. Mr. Kompliment ma trápi už len minimálne, skôr sa teším krásnym veciam, ako sú fingované darčeky od môjho 5ročného Oskara, ktorý sa ma z mosta do prosta spýtal, či mi to už stačí, alebo či ešte potrebujem viac darčekov, a potom ma objal tak silno, že sme spadli na zem, dal mi veľmi mokrú pusu a povedal mi z najúprimnejšieho srdca, že ma ľúbi. Doma, na skrinke mám ešte jednu pripomienku niečoho veľmi krásneho, pohľadnica od môjho reálneho muža, ktorý ma verte mi, dobre pozná. Je na nej gýčová barbie, a nápis: Super dievča...
Verím, že svet sa dostane do reálnej fázy, keď sa stretneme reálne v parku, v meste pokecáme, potešíme sa z našich rodín, budeme si rozdávať domáce komplimenty, aj keď sú možno ťažšie vybojované, ale sú naše, a mr. Kompliment sa možno zmení na starého, dobrého známeho, ktorý kedysi vedel, čomu verí a o čo mu ide.
No comments:
Post a Comment