Wednesday, March 19, 2014

Slavna budem az o par rokov....

Som si povedala cestou domov dnes, ze sa uz zacnem spravat normalne. Vazne! Pocuvala som aj kvalitnu hudbu pritom.. A teraz tu sedim, vecera dojedena, deti v podstate ticho a neviem co s tym mojim napadom urobim.. Stacilo by mi naozaj malo. Napriklad obdivujem systematickych ludi. Zacala som sa systematikom priblizovat naozaj miernymi krocikmi a to napr. tak, ze som dala na okno plechovku a do nej ukladam pera na pisanie. Je to pre mna dost vyznamny krok k normalnosti. Chcem byt systematicka matka, lebo ked pozorujem matky systematicky, ukludnuje to. Trosku ma vyhodila z rovnovahy nasa zabudovana chladnicka, lebo sa na nu nedaju davat magnetkami pripnute "terminy". Musim to nejako zmaknut, bez kovovej, magnetkovej chladnicky. Normalne, ako to tu pisem stupa v mojej miazge adrenalin, predstavujem si seba, ako nakupujem s nakupnym listkom pisanym podla oddeleni v obchode. Zacinam sa sebe pacit. Takze takto: kym sa stanem slavnou, systematickou hviezdou, kupim si diar a budem do nho zapisovat vsetko...a budem sa tvarit dolezito, ked sa ma niekto spyta, co robime cez vikend. Pozrem do diara a hned mi bude jasne, ze v sobotu chodim cely den v teplakoch.. A ten diar bude stylovy, to len tak na okraj. Ok, musim ist, lebo podla imaginarneho diarecka, mam dnes vecer dat miu spat...

Wednesday, September 11, 2013

Slovaci - bieli, belsi, a najbelsi=dokonale stastie po slovensky

Mam pocit, ze vybuchnem, vykypim, alebo radsej opisem to co v poslednych dnoch intenzivne dolieha z ust slovenskych bielohlavkov. Sme naozaj tak uboho vystavana krajina, ze neznesieme nic ine, ako seba, povazujeme za slusne len normu, co zial znamena nie inu farbu pleti, ako bielu? Nie my nie sme rasisticka krajina, my len nadradeno pozerame na romov, vietnamcov, cernochov, lebo MY sme urcite automaticky slusni, vedomostne nadupani, normovo ok, lebo sme sa tak narodili....ooooooh ake privilegium narodit sa ruzovucky. Sme, ale natolko korektni, ze sa vieme "sklonit" k romovi, ktory sa snazi jak blazon dokazat svetu,ze sa ho oplati zamestnat, ze mu to mysli, ze je clovek, cuduj sa svete JE TO CLOVEK.... Sme taka mala krajina, ze ma fascinuje, ako silno sme diskriminacni. Ucime nase deti, ze cigani su taki a taki. Ucime ich hodnotit, kto je aky cigan, davame im pridavok bielej rasy, ktora nejakym zazracnym cinom ziskala toto nepisane pravo hodnotit, kto stoji za to, aj ked je inej farby pleti. Moj Matus mi nedavno povedal, ze neviem ako sa citi. A ma pravdu, neviem. Neviem si predstavit tlak, ktory si dovolujeme vytvarat na ludi inej farby pleti. Necudujem sa, ze su tak trochu choro ostraziti, ked z ust tzv. slusneho, vzdelaneho, slovenskeho obcana, dokaze vyliezt veta: no predstav si, on je cigan, ale ma aj vysoku skolu...brrrrrrrrrrrrrrrrr Hanbim sa, ze som obcas tak zaskocena tymito "normorecami", ze nic nepoviem a prajem si z celeho srdca, aby sme dokazali odfiltrovat farbu pri pohlade na cloveka. To je vsetko, aj ked mam prave teraz v svojej hlave vojnu.....

Friday, August 9, 2013

prazdniny a ja

tieto prázdniny sú pre mňa možnosťou, čističkou mňa a veľkou výzvou čo s tým všetkým urobím. need it? get it!!! to je heslo našich časov, to je heslo mojich detí, hlavne oskiho. Lepšie povedané v oskiho ponímaní: want it? must get it!!! uvedomujem si, že sama nerada čakám, a tieto prázdniny väčšinu času čakám. Na kuchyňu, na peniaze, na sms, na na na nááááááááá. Občas mi je z toho vážne nanič. ALE. Zisťujem, že okrádam oskara o nadšenie, radosť z toho, že sa niečoho dočkal, keď mu hneď utekám kupovať meč, zaplatím trampolínu, dovolím všetko hneď. Občas ma to stojí 3roky života mu odolávať, keďže oski je profík vo vydieraní a vie to... Nevedela som, čo mi vadí toto leto, veď v podstate mi nič nechýba, kuchyňa bude, schody sa obložia, dvere tiež raz budú, ale moja "muka" bola v čakaní. Nenávidím čakanie, asi preto som mala všetky tri pôrody dlhé, a tak nejako sa to so mnou vlečie až dodnes. Tak som si povedala, že nič nie je stratené. Naučíme sa spolu s oskim čakať. Občas to zvládame lepšie, občas horšie. Naša prechádzka okolo štrbského plesa bola toho dôkazom. S urevaným ksichtom v tatranskej električke, s pocitom totálnej materskej frustrácie, s chuťou utiecť prinajlepšom na kriváň, som si uvedomila, že celý šk.rok som oskimu len dávala, a dávala, len aby bol pokoj, ktorý aj tak nebol. Uvidím, ako to pôjde ďalej, ale moja začínajúca skúsenosť mi hovorí, že to stojí za to, že nemôžem vychovávať svoje deti v presvedčení, že kým sú peniaze, všetko je fajn, že radšej byť po uši, za uši v dlhoch, len mať veľa papierových taštičiek a pekných vecičiek.. čo vám poviem, nemám peniaze, práve teraz..., ale vďaka Bohu za to. Skončila by som ako nudná, vecinakupujúca matka. klobúk dole pred všetkými, čo svoje deti vychovali bez plných chladničiek, vecičiek, nákupných centričiek....nech žijú spomienky, príbehy, pudingy, bezpeňažné nápady a výlety!!!!!

Friday, April 12, 2013

kameň, papier, nožnice

kresťanstvo je, ako hore spomenutá hra. Nikto nevie, či prehrá, alebo vyhrá. Všetko je až do konca nejasné. Veľa krokov sa dá mnou ovplyvniť, ale občas ide všetko pomimo mňa. Niektorí kresťania sa radi pochvália tým, ako svojim vzdelaním a správaním odprevádzajú druhých k Bohu, ale keďže je to celé na Ňom, je to úplne zbytočná chvála. Nie som tichý človek, ale rada by som ním aspoň občas bola. Prestáva ma baviť ukričané kresťanstvo, nátlakové reči, citové pesničky a hudba v pozadí kázne. V konečnom dôsledku je úplne jedno, či to čo sa odohráva v kostoloch má grády, či hudba rozpeckuje naše emócie, či je ten kto rozpráva dostatočne štýlový...je to úplne celé jedno. Našťastie vidím okolo seba ľudí ktorí majú srdce na správnom mieste, nie sú závislí od nálady, počasia, emócií. Nepotrebujú kvalitu, aby dokázali žiť s Bohom. Unavuje ma to, ako sme trápne nároční, ako sme zbytočne kritickí, ako nás pobúri každý zle zahratý akord. Unavuje ma to aká som ja kritická a celý deň rozmýšľam nad tým, ako to zmeniť. nechce sa mi už hrať kameň,papier, nožnice a súperiť o Boha. Konečne zisťujem, že netreba nič z toho....je to úúúúúúúúúúúúúúúľava, ako hrom.

Sunday, March 17, 2013

keby bezdomoffci nesmrdeli...boli by...

nekritizujem. neurazam. ok? takze, ak uz bol niekto v pozore, pohov!!!! ide o to, ze som isla vcera vecer s deckami v eline, a boli tam 4 pani. Pocuvat ich, bolo jak sediet v divadle, v dobrom divadle. Nenudila som sa ani sekundu. A pritom ma chytali nervy, z ludi, co sa tvarili jak panicky napudrovane z britskeho viktorianskeho filmu. Tie sepkacky nezvladam. take, ze sssssh-hen jak ten smrdi-no asi je to nejaky bezdomovec... A pritom, pani boli fakt dobri. Pocula som pribeh o tom, ako jeden z nich ukradol namiesto evracof forinty, zaco nasledne dostal vyprask, potom dali par viet po francuzsky, lebo nastupila pekna baba...vsetko bolo mierne neslusne, ale kupila by som si na nich listok este raz.. Oskimu sa nelubili, bol pohorseny ich slovnikom, a hlavne tym, ze ma oslovili "slecna", podte si sadnut s tou malou... smrdeli, jak pani, to bolo fakt zle, ale pudrenky tronfli, a verim, ze sa z nich coskoro stanu hviezdy. Uz teraz vsetkych mojich ludi na nich pozyvam!!!!big up!!!

Saturday, February 2, 2013

nespiiim

nespiiiim...no tak co uz. pisem. dnes pohodovy den. som kukla dom v kittsee, vetracky otvorila, nakupila, dala masku na pery a oci...wow, a teraz nespim. Zeby to bolo tou maskou?? ahaaaaaa, a este velmi dobry film som kukla s petom, ze valkira, hra tam tom cruise. a stale sa mi nedari zaspat a petovi vadi, ze tu tukam...tak bonna notttttte

Tuesday, January 15, 2013

Uz ste nakrmili demonov?

Toto je napisane na sklenej stene podchodu na Zochovej. Isla som dnes okolo. Oduta, nastvana, nestastna z blbosti. Lutovala som sa jak sa len da a s heslom: "nikto ma nema rad, vsetci ma nenavidia", som si to sinula v 93jke. Potom ten napis, ze ci som uz nakrmila demonov, a moja odpoved, ze ano, velmi vydatne. V poslednom case padam dost casto na papulku, nastastie obrazne, lebo ved mam teraz ten herpesisko....to by bolelo asi dost.. Zijem medzi dvoma moznostami: bud sa zo mna stane seda mysicka, co by sa obcas fakt zislo, alebo budem ja, ja. Byt myskou je vyhoda, nic nevymyslis, nic nepokazis. Ludia ta hladkaju, lebo si "tak" ticho, si skromna a posobis vyrovnane. Mna tie mysi lakaju, ale robi mi problem nimi byt. A dost casto aj s nimi byt... No a co teda s tym? A vlastne co s tym,ze ma zere vsetko co mi pride do cesty, ze sa hnevam uz pomaly aj na mlieko v chladnicke a hladam si "toho,co za to moze"? Moze za to niekto? Blbe je, ze nie. Nechcem byt mys, ale chcem sa menit aj ked mam po 30tke..(sa hovori,ze clovek sa meni len do 30tky..). Nechcem krmit demonov, chcem byt Ja, s Bohom pred sebou. Len je to tazke. Tak majte so mnou trpezlivost a ked pojdete okolo podchodu na zochovej, tak ich nekrmte...ja uz prestavam and it feels good!