Sunday, January 13, 2008
smutné správy
Nemám rada smutné správy. A keď mi niekto zavolá a povie, že ty už určite vieš co sa stalo, mam chuť radšej nevedieť... Ale stáva sa a stále častejšie prichádzam na to, že tento život je dosť krátky na všetko čo mám naplánované a že mi už začína byť jedno či mám utretý prach v obývačke a veci podobné.
......smrť......musím priznať, že ma ešte pred nedávnom dosť strašila a ešte stále jej neviem prísť na chuť.... žiť ale s poznaním, že smrť ne= koniec je strašne krásne a odľahčujúce. Som rada že môžem o sebe povedať, že som kresťan a aj keď život s Bohom nie je ľahký pretože stále vidím že to čo som ja je dosť úbohá zbierka niečoho...je to moja jediná nádej a môj jediný istý bod.
a áno všetko patrí Bohu. Je to naozaj pravda ktorú nikto nezmení. Som rada že som poznala uja Dušana Jančulu. Patril medzi svetlé body v mojom živote a bude mi chýbať ešte ani neviem ako. Je hrozne ťažké žiť ďalej bez neho aj ľudí ktorí sa tam hore na môj vkus poponáhľali.
to je zatiaľ všetko.
......smrť......musím priznať, že ma ešte pred nedávnom dosť strašila a ešte stále jej neviem prísť na chuť.... žiť ale s poznaním, že smrť ne= koniec je strašne krásne a odľahčujúce. Som rada že môžem o sebe povedať, že som kresťan a aj keď život s Bohom nie je ľahký pretože stále vidím že to čo som ja je dosť úbohá zbierka niečoho...je to moja jediná nádej a môj jediný istý bod.
a áno všetko patrí Bohu. Je to naozaj pravda ktorú nikto nezmení. Som rada že som poznala uja Dušana Jančulu. Patril medzi svetlé body v mojom živote a bude mi chýbať ešte ani neviem ako. Je hrozne ťažké žiť ďalej bez neho aj ľudí ktorí sa tam hore na môj vkus poponáhľali.
to je zatiaľ všetko.
Subscribe to:
Posts (Atom)