Nemám rada smutné správy. A keď mi niekto zavolá a povie, že ty už určite vieš co sa stalo, mam chuť radšej nevedieť... Ale stáva sa a stále častejšie prichádzam na to, že tento život je dosť krátky na všetko čo mám naplánované a že mi už začína byť jedno či mám utretý prach v obývačke a veci podobné.
......smrť......musím priznať, že ma ešte pred nedávnom dosť strašila a ešte stále jej neviem prísť na chuť.... žiť ale s poznaním, že smrť ne= koniec je strašne krásne a odľahčujúce. Som rada že môžem o sebe povedať, že som kresťan a aj keď život s Bohom nie je ľahký pretože stále vidím že to čo som ja je dosť úbohá zbierka niečoho...je to moja jediná nádej a môj jediný istý bod.
a áno všetko patrí Bohu. Je to naozaj pravda ktorú nikto nezmení. Som rada že som poznala uja Dušana Jančulu. Patril medzi svetlé body v mojom živote a bude mi chýbať ešte ani neviem ako. Je hrozne ťažké žiť ďalej bez neho aj ľudí ktorí sa tam hore na môj vkus poponáhľali.
to je zatiaľ všetko.
No comments:
Post a Comment