the gift of being yourself

agassiho som dočítala, teraz čítam pre zmenu niečo, čo mám pocit, že mi zmení život... sama som prekvapená. túto knihu som statočne chcela aj nechcela čítať, ale teraz hltám každé slovo.

vážne. mám 33 a hovorím si kresťan, ale môžem povedať, že som práve teraz a vďaka tejto knihe, našla ten rozmer kresťanstva, ktorý má zmysel. Biblia je pre mňa zrazu čitateľná, je osobnejšia, ako hocikedy inokedy, kedy...napíšem viac, ale teraz idem radšej čítať...

život s vreskotom. pokračovanie

ako som spomínala, Mia vrieska. Včera večer mi to už normálne aj začalo byť smiešne. Wow, asi sa konečne zo mňa stáva tzv. vycvičeno-pohodový rodič. a takto to u nás včera vyzeralo: - príchod domov v stabilizovanom stave v otcovom náručí, - po vzhliadnutí matky, dieťa sa začína "hniezdiť, otcovi na rukách", - po vzhliadnutí televízora, sa dieťa začína dožadovať dvd-čiek, - rodičia sú pokojní, usmievajú sa a milým hláskom sa nežne dieťaťu prihovárajú. - Mia zistila, že jej brat Oskar má v ruke pôvodcu zla - lízatko-, začína ju to očividne znepokojovať, ale brat jej láskyplne dovolí dať si jedného veľkodušného "liza" - z neznámeho dôvodu Miu začína znepokojovať rozprávka "krtek a paraplíčko", a štartuje svoj vreskot. a čo urobí jej matka? kričí?plače?vrieska? NIE! matka sa začne nekontrolovateľne smiať, tesne predtým, ako sa "rehoce", pošle Oskara do izby, lebo hrozí nebezpečenstvo ohluchnutia, úplne vážne, Miine decibely sú parádne. Otec opúšťa byt, želá nám všetkým veľa zdravia a šťastia. Matka sa už pomaly váľľľľa od smiechu po zemi, vrieskavé dieťa rozmýšľa, ako by dosiahlo zvuk, ktorý tú hroznú matku dokope k akcii, ale nedarí sa. Oskar si sám pre seba v kuchyni hovorí, že "ja som dnes, ale dobrý chlapec, nie ako Mia...", ja mu medzi smiechom pritakám, vzápätí do mňa letí dudel, potom pár plyšákov, Miina deka....Mia je zúfalá. vyčerpano na mňa pozerá, neverí vlastným očiam, lebo jej mama je stále v náladičke..., vypínam telku, kašleme na krtka, trapko. Hovorím Mii, že asi ten krtko nie je až taký dobrý kamoš, keď jej robí také nervy. Prichádza Matúš. nálada stabilizovaná, deti dostávajú druhý chod večere, mame je hej, lebo prichádza odídený otec a hlavne sa blížime k záveru dňa. krásny deň všetkým, a dúfam, že aj vás Mia pobavila.čafffooooo

vresk #1

moje najmladšie dieťa sa deň čo deň zdokonaľuje vo svojom vrieskaní. Občas mám pocit, že si na svoje vreskoty, vyberá miesta už od momentu, keď sa ráno zobudí. Dnes bolo všetko ok, až kým sme neprišli do Lidla, kde si Mia povedala,že toto je to miesto... Išlo jej to fantasticky. Dôvod? nedala som jej rožok aj do druhej ruky..., bolo mi úprimne ľúto nevinných rukojemníkov, ktorí sa snažili urobiť ponedeľňajší nákup. Vrieskanie "prešlo" zázračným spôsobom tesne pred zaplatením, za čo som jej bola veľmi vďačná..asi ju chytilo za srdce pípkanie pri pokladni. A tak sme tentoraz obidve vyšli s úsmevom na tvári, v ústrety ďalšiemu vrieskaniu, ktoré sa našťastie konalo až doma, teda v privátnej zóne, ktorú osobne uprednostňujem pred tými verejnými. Neviem, čo si na mňa ešte dnes táto moja vrieskačka pripravila, ale musím uznať, že Mia robí veci naplno a tak si idem radšej dobiť baterky čítaním mojej momentálne naj knihy - životopis Andreho Agassiho!!!!tak zatiaľ.

anita "c" časť druhá

úspešne som teda doma už skoro týždeň a po anitke už ani stopy. Musím povedať, že som si prešla parádnym trojdňovým detoxom, keďže ma operovali o deň neskôr, ako bolo naplánované. Bola to celkom zábava. V deň "d" si po mňa prišiel sanitár, ktorý na prvý pohľad patril celou svojou bytosťou na oddelenie "g". Ťažký flirtér, šak teda povedzme si na rovinu, bola som fakt kočka, bez makeup-u, v bielych sťahovacích pančuškách..., no neviem kto by odolal.. Išli sme teda samozrejme tým najmenším výťahom, a ja som sa snažila, ako typický sídliskový typ, kukať na čísla, výťahové dvere..., len nie milému pánovi sanitárovi do očí. Úspešne sme zastali pred dverami operačky, a tam nám oznámili, že "pardón", že ma budú operovať trochu neskôr. Tak ma môj nový kamoš, veľmi ochotne odviedol naspäť na oddelenie "g", a všetci sme sa zasmiali, že jaká krátka operácia, a že jaká som super, že už aj sama chodím... Tak som prečítala ďalších 56strán z Dominika Dána, a vtedy mi prišiel pán doktor oznámiť, že mu je to veľmi ľúto, ale operovať ma budú až zajtra. Na mojom detoxe to však nič nemenilo a tak som o piatej dostala krupicovú kašu, ktorá mi po celom dni zabetónovala aj čo nemusela. Na druhý deň všetko išlo jak po masle. Histológia na operačke bola negatívna, tak som sa snažila po prebratí čo najviac usmievať. Musím povedať, že mi na Antolskej chutila káva z automatu, sucháre na tretí deň nejedenia, dobre sa tam čítal Dominik Dán a stretla som tam veľa zaujímavých ľudí. Boli tam aj smutné veci, o ktorých sa veľa nehovorí, ktorým nerozumiem, aj napriek tomu, že sme v pokrokovej dobe... Asi sa nikdy nestotožním s potratmi, ktoré súvisia s postihnutím dieťaťa, neodsudzujem nikoho, len tomu nerozumiem, a príde mi to veľmi kruté. Na druhej strane som ešte vďačnejšia za svoje tri zdravé deti, za to, že som nemusela nikdy rozmýšľať, nad podobnými ťažkými vecami. Pevne verím, že všetci, čo sme spolu strávili týždeň na Antolskej budeme čoskoro "fit", ok na tele aj na duši. tak pekný deň!!!!!!!