prdlo mi v bedni.

Dobrý názov, že? Končia sa prázdniny, zatváram peňaženku, vonku je zima, tak zmrzlina nehrozí, hurááá!ideme späť do rutiny. Asi sme viacerí, čo sa tešia na "normál", aj keď stále bude čo riešiť, ale len do 8smej rána, potom zas poobede a ide sa spať. Tieto prázdniny mi dali zabrať. Práve robím hlbokúúúúú poklonu svojej mame, za všetky prázdniny, ktoré s nami, keď sme boli deti, prežila. Občas tiež lietali veci, ako plávacie plutvy z okna v petržke..., a dokonca raz zaznela aj vyhrážka, ktorá nás hneď usmernila: " a ja sa s vami nebudem už jedovať, pojdete do pionierskeho tábora a bude pokoj...." Takí sme boli zrazu dobrí..., my sme boli totiž odchovancami iných typov táborov, a tak predstava "pinďáku", ktorý trval pár týždňov, bola pre nás dosť dobrou motiváciou na umravnenie sa... Dnes ráno som svoje deti nazvala rôznorodými výrazmi prevažne slovenskej zveriny, potom som ručne usmernila Oskara, ktorý sa mi o pár hodín za toto citeľné usmernenie poďakoval..., dnes som si chodila viac ako inokedy hovoriť ku stene v kuchyni, že mám už toho fakt dosť.. a tak si teraz, keď som radostne poslala deti do kina, a Mia je podozrivo ticho v druhej izbe, hovorím, že juchuchuchúúú, ide sa do školy, škôlky. A juchúúúú čoskoro, možno aj budeme sťahovať seba preč, do domu, kde sa dajú zatvoriť dvere..., alebo minimálne poslať aj to najmladšie dieťa samé von. tak keď vám tiež prdlo v bedni, dajte si ako ja kávu, vyložte nohy, ak sa to dá, a ak nie, tak večer..aj lav september.