Slavna budem az o par rokov....

Som si povedala cestou domov dnes, ze sa uz zacnem spravat normalne. Vazne! Pocuvala som aj kvalitnu hudbu pritom.. A teraz tu sedim, vecera dojedena, deti v podstate ticho a neviem co s tym mojim napadom urobim.. Stacilo by mi naozaj malo. Napriklad obdivujem systematickych ludi. Zacala som sa systematikom priblizovat naozaj miernymi krocikmi a to napr. tak, ze som dala na okno plechovku a do nej ukladam pera na pisanie. Je to pre mna dost vyznamny krok k normalnosti. Chcem byt systematicka matka, lebo ked pozorujem matky systematicky, ukludnuje to. Trosku ma vyhodila z rovnovahy nasa zabudovana chladnicka, lebo sa na nu nedaju davat magnetkami pripnute "terminy". Musim to nejako zmaknut, bez kovovej, magnetkovej chladnicky. Normalne, ako to tu pisem stupa v mojej miazge adrenalin, predstavujem si seba, ako nakupujem s nakupnym listkom pisanym podla oddeleni v obchode. Zacinam sa sebe pacit. Takze takto: kym sa stanem slavnou, systematickou hviezdou, kupim si diar a budem do nho zapisovat vsetko...a budem sa tvarit dolezito, ked sa ma niekto spyta, co robime cez vikend. Pozrem do diara a hned mi bude jasne, ze v sobotu chodim cely den v teplakoch.. A ten diar bude stylovy, to len tak na okraj. Ok, musim ist, lebo podla imaginarneho diarecka, mam dnes vecer dat miu spat...