toto sme my....ale viac foteček máme na face book- u!

smutné správy

Nemám rada smutné správy. A keď mi niekto zavolá a povie, že ty už určite vieš co sa stalo, mam chuť radšej nevedieť... Ale stáva sa a stále častejšie prichádzam na to, že tento život je dosť krátky na všetko čo mám naplánované a že mi už začína byť jedno či mám utretý prach v obývačke a veci podobné.

......smrť......musím priznať, že ma ešte pred nedávnom dosť strašila a ešte stále jej neviem prísť na chuť.... žiť ale s poznaním, že smrť ne= koniec je strašne krásne a odľahčujúce. Som rada že môžem o sebe povedať, že som kresťan a aj keď život s Bohom nie je ľahký pretože stále vidím že to čo som ja je dosť úbohá zbierka niečoho...je to moja jediná nádej a môj jediný istý bod.

a áno všetko patrí Bohu. Je to naozaj pravda ktorú nikto nezmení. Som rada že som poznala uja Dušana Jančulu. Patril medzi svetlé body v mojom živote a bude mi chýbať ešte ani neviem ako. Je hrozne ťažké žiť ďalej bez neho aj ľudí ktorí sa tam hore na môj vkus poponáhľali.

to je zatiaľ všetko.

rabbit proof fence

Práve som videla na STV 1 stráááááášne parádny film. Volalo sa to Rabbit proof fence-neviem, ako sa to volá po slovensky...Ale to vôbec nie je podstatné. Bolo to podľa skutočnej udalosti, ktorá sa odohrala v 50-tych rokoch v Austrálii. Vtedy tam totiž brali pôvodným obyvateľom deti, ktoré boli aj biele, aj čierne..Normálne ich zavreli do nejakého tábora a tam im "akože"poskytli všetko, čo potrebovali k "šťastnému" životu, až na 1maličký detail - že prišli o rodinu a hlavne mamu - otcovia boli po väčšine páchatelia neznámi.
Tento film bol hlavne o 3 sestrách, ktoré ušli z tábora a išli pešo neuveriteľných 800 míľ popri plote, ktorý slúžil na ochranu proti zajacom. Nakoniec prišli domov len dve z nich, lebo tretiu chytili a už ju nikdy nevideli.

Keď mám povedať pravdu, trochu dosť sa mi sprotivila celá Austrália, ktorá o týchto veciach pekne bola ticho...a dokonca sa tieto tábory definitívne zrušili až v r. 1970! Viem, že my ľudia sme parádne svine ale že až také...
Rasizmus žiaľ asi nikdy nevyhynie a to nielen ten taký okatý ale aj ten skrytý, ktorý často 100x viac zabolí z úst "milej"tety alebo uja. Existujú ešte stále ľudia, ktorí majú problém s inou farbou pleti. Sú medzi nimi aj inteligenti a aj neinteligenti, ale z môjho pohľadu sú to parádni asociáli, ktorým mala mama vliať do hláv aspoň trochu empatie a ľudskosti.
Tak ja len toľko...ale určite si pozrite tento film, je to paráda, len si asi poplačete...ak nie ste z cementu.

skúška neskúška

jejda. zas robota navyše. nevadi....Halló, že volám ti já? Nedvíháš prečo furt nedvíháš...ok ukáznim sa a budem písať slušne a pekne po po po riadku.
aj tak si každý chce pozreť len fotky...tak ja a my len toľko, že máme sa dobre.