Friday, June 27, 2008
i wish
niekedy si želám žiť v časoch, keď všetko bolo óóóveľááááá jednoduhšie. ľudia nemali telefóny a autá a nevedeli toľko vecí ako teraz my. je mi to ľúto, že toho toľko vieme a predsa nemáme čas sa pohrať s deťmi a minúť peniaze, ktoré sme zarobili (vlastne ja ani nie...zatiaľ).
a potom človek stretne druhého človeka, ktorému náhle odišiel niekto naozaj blízky a až vtedy, ale samozrejme len na chvíľu pochopí o čom je život.
často sa teraz omiela, že ten a ten je workoholik a je to akási výsada alebo uznanie za niečo čo druhým poriadne znepríjemňuje život a okráda ich o čas.
no čo tak ja budem bojovať proti workoholikom a dúfam, že sa nestanem alkoholikom...to je akože pokus o rým.
je neskoro a počítač je najhorší workoholik na svete a tak ho idem nakopnúť do....a idem spať.
Tuesday, June 24, 2008
teplo,pohovory a deti
vonku je teplo a fakt že hrozné. mám chuť si ísť zalyžovať. ale namiesto toho sa tu drvím excel ktorému aj tak nerozumiem a nič mi nehovorí a ani ma neodzdraví. stretávam sa s ľuďmi z tých všelijakých graftonov a tak a ani oni mi nič nehovoria lebo je to celé jak umelá hmota...fuuuj plast.budem radšej ekologická.
a deti vstávajú skoro ráno a budia nevyspatú prispatú matku a ona na nich kričí a potom im kúpi zmrzlinu a je všetko ok. inak je fakt dosť teplo...
a deti vstávajú skoro ráno a budia nevyspatú prispatú matku a ona na nich kričí a potom im kúpi zmrzlinu a je všetko ok. inak je fakt dosť teplo...
Sunday, June 15, 2008
No paraaada
tak super. neviem si nainštalovať piccassa alebo ako sa to už píše. jaká škoda. som chcela dať fotky na náš blog, ale mac je mac a ja som ja. tak ja idem radšej spať. a potom sa na to kuknem. a práve teraz brankárovi čechovi (inak super meno), vypadla lopta a chudáci bratia češi - ja viem že sa to píše česi...a už je to 3:0....to je ka ta stro fffa. ale šak je to len hra neee? človek si to zapne a už aj 2góly...no čo. tak ja teda idem na lože a už mi niekto napíšte koment.
pieknú noc
pieknú noc
Saturday, June 14, 2008
Čo ťa nepáli, to nehas
...alebo už ako len sa to píše. ja som človek, ktorý sa stále porovnáva a zarovnáva s druhými ľuďmi. Je to dosť na nervy a hlavne na tie moje, lebo som stále nespokojná s tým čo mám. Keď napríklad niekoho stretnem tak hneď začnem rozmýšľať nad tým, že prečo je daná osoba tak DOBRE oblečená. A ja si to aj hneď v tichosti zodpoviem. Aha tak oni určite nemajú úver, alebo to je asi taká ambiciózna matka čo hneď jak má dieťa 3 mesiace ide do práce...Z tohto mi hneď logicky vyplynie, že ja som určite na tom horšie ako tí čo nemajú úver a že preto mám dnes mastné vlasy...a po 2hé, že tá matka je určite horšia ako ja čo tu doma varím jak kuchárska kniha a behám ozlomkrky za svojimi deťmi.
No teoreticky viem, že to nie je pravda, ale čo mi iné zostáva..vždy mám na očiach tie "auparkové mamičky", čo sa rozprávajú so svojimi deťmi najmenej Trojjazyčne a sú dokonale oblečené a v koženej kabelke im štrngocú kľúče od auta.
Ale potom sa zas pozriem na 2stranu mince ktorú možno aj mám vo vrecku. Afrika? Nie! Stačí sa pozrieť na nejakú priemernú rodinu ktorá síce žije v tej Strašne bohatej Bratislave....(lebo na východnom slovensku sme my bratislavčania strašne všetci bez rozdielu bohatí), ale pritom deti trpia hladom a rodičia nielen hladom ale aj pocitom menejcennosti a beznádeje. No a čo urobím ja? Väčšinou nič..a to je fakt smutné. Prinajlepšom sa za nich pomodlím a hodím to na Pána Boha.
Je toho veľa čo mám a aj keď to zrovna nie sú tisíce na účte v tom plusovom slova zmysle, mám priateľov a to naozajstných, mám rodinu a mám nádej na lepšie zajtra. Aj keď možno nie to pozemské ale to naozajstné.
Tak ja teda idem do reálu a budem sa snažiť neporovnávať..aj keď nedá mi nepovedať, že tie ženy čo im deti spia dlho sú na tom oveľa lepšie ako ja....
No teoreticky viem, že to nie je pravda, ale čo mi iné zostáva..vždy mám na očiach tie "auparkové mamičky", čo sa rozprávajú so svojimi deťmi najmenej Trojjazyčne a sú dokonale oblečené a v koženej kabelke im štrngocú kľúče od auta.
Ale potom sa zas pozriem na 2stranu mince ktorú možno aj mám vo vrecku. Afrika? Nie! Stačí sa pozrieť na nejakú priemernú rodinu ktorá síce žije v tej Strašne bohatej Bratislave....(lebo na východnom slovensku sme my bratislavčania strašne všetci bez rozdielu bohatí), ale pritom deti trpia hladom a rodičia nielen hladom ale aj pocitom menejcennosti a beznádeje. No a čo urobím ja? Väčšinou nič..a to je fakt smutné. Prinajlepšom sa za nich pomodlím a hodím to na Pána Boha.
Je toho veľa čo mám a aj keď to zrovna nie sú tisíce na účte v tom plusovom slova zmysle, mám priateľov a to naozajstných, mám rodinu a mám nádej na lepšie zajtra. Aj keď možno nie to pozemské ale to naozajstné.
Tak ja teda idem do reálu a budem sa snažiť neporovnávať..aj keď nedá mi nepovedať, že tie ženy čo im deti spia dlho sú na tom oveľa lepšie ako ja....
Subscribe to:
Posts (Atom)