...alebo už ako len sa to píše. ja som človek, ktorý sa stále porovnáva a zarovnáva s druhými ľuďmi. Je to dosť na nervy a hlavne na tie moje, lebo som stále nespokojná s tým čo mám. Keď napríklad niekoho stretnem tak hneď začnem rozmýšľať nad tým, že prečo je daná osoba tak DOBRE oblečená. A ja si to aj hneď v tichosti zodpoviem. Aha tak oni určite nemajú úver, alebo to je asi taká ambiciózna matka čo hneď jak má dieťa 3 mesiace ide do práce...Z tohto mi hneď logicky vyplynie, že ja som určite na tom horšie ako tí čo nemajú úver a že preto mám dnes mastné vlasy...a po 2hé, že tá matka je určite horšia ako ja čo tu doma varím jak kuchárska kniha a behám ozlomkrky za svojimi deťmi.
No teoreticky viem, že to nie je pravda, ale čo mi iné zostáva..vždy mám na očiach tie "auparkové mamičky", čo sa rozprávajú so svojimi deťmi najmenej Trojjazyčne a sú dokonale oblečené a v koženej kabelke im štrngocú kľúče od auta.
Ale potom sa zas pozriem na 2stranu mince ktorú možno aj mám vo vrecku. Afrika? Nie! Stačí sa pozrieť na nejakú priemernú rodinu ktorá síce žije v tej Strašne bohatej Bratislave....(lebo na východnom slovensku sme my bratislavčania strašne všetci bez rozdielu bohatí), ale pritom deti trpia hladom a rodičia nielen hladom ale aj pocitom menejcennosti a beznádeje. No a čo urobím ja? Väčšinou nič..a to je fakt smutné. Prinajlepšom sa za nich pomodlím a hodím to na Pána Boha.
Je toho veľa čo mám a aj keď to zrovna nie sú tisíce na účte v tom plusovom slova zmysle, mám priateľov a to naozajstných, mám rodinu a mám nádej na lepšie zajtra. Aj keď možno nie to pozemské ale to naozajstné.
Tak ja teda idem do reálu a budem sa snažiť neporovnávať..aj keď nedá mi nepovedať, že tie ženy čo im deti spia dlho sú na tom oveľa lepšie ako ja....
No comments:
Post a Comment