niekedy si želám žiť v časoch, keď všetko bolo óóóveľááááá jednoduhšie. ľudia nemali telefóny a autá a nevedeli toľko vecí ako teraz my. je mi to ľúto, že toho toľko vieme a predsa nemáme čas sa pohrať s deťmi a minúť peniaze, ktoré sme zarobili (vlastne ja ani nie...zatiaľ).
a potom človek stretne druhého človeka, ktorému náhle odišiel niekto naozaj blízky a až vtedy, ale samozrejme len na chvíľu pochopí o čom je život.
často sa teraz omiela, že ten a ten je workoholik a je to akási výsada alebo uznanie za niečo čo druhým poriadne znepríjemňuje život a okráda ich o čas.
no čo tak ja budem bojovať proti workoholikom a dúfam, že sa nestanem alkoholikom...to je akože pokus o rým.
je neskoro a počítač je najhorší workoholik na svete a tak ho idem nakopnúť do....a idem spať.
No comments:
Post a Comment