Oskarové modlitby..

Včera večer som "znova" vyhrala nad Peťom, a bolo mi dovolené dať Oskara spať. Píšem to s najväčším nádychom sarkazmu, aký sa dá mať, lebo tento súboj skoro vždy vyhrám ja...

No, ale včera ma Oskar zase dostal. Už dávno sme sa spolu nepomodlili pred spaním, lebo sa mu do toho nejako nechcelo a teraz asi nahnevám všetkých priaznivcov anjeličkov, mojich strážničkov...a iných sladkých detských modlitbičiek, ale z duše sa mi protiví rapotanie detských modlitbičiek a ešte viac nútenie detí, aby sa pomodlili. Včera sa ma Oskar zrazu spýtal, "mami, a Pán Boh je prečo rád, keď sa k nemu modlíme?"

Tak som mu povedala, že nás rád počúva, že je rád, keď si na neho spomenieme a poďakujeme mu za tie všetky veci, ktoré sme mohli cez deň zažiť...atď..

Potom sa Oskar chcel pomodliť sám od seba. Nepamätám si úplne presne jeho modlitbu, ale znelo to asi takto:

Pane Bože, ďakujem ti aby sme mohli byť dnes na ihrisku, aby sme sa tam mohli hrať a naháňať, aby si nám dal také pekné slniečko. Ďakujem ti, aby sa všetci, ktorí sa chcú pomodliť, pomodlili k tebe. Amen


to Oskarove "aby", je úplne najlepšie. Milujem detské rozhovory s Bohom. A som si istá, že aj ON. Raz sa Oskar pomodlil za to, aby vo vesmíre, nebola taká hrozná zima, aby sme tam mohli ísť s raketou na výlet.

Veď kto iný mu môže s takouto vecou pomôcť....

takže odložme rapkáče, naučené a predpísané, ľuďmi vytvorené veršíky a skúsme to Bohu povedať, tak ako to len my sami vieme. oslobodzuje to a často prídeme na to, že ani toľko nemusíme rozprávať, lebo niekedy stačí počúvať...

návrh pre tých, čo si čítaju môj blog

mám nápad. to sa cení, že?

mám normálne veľa nápadov, ale väčšinou ich nedotiahnem do konca. Potrebovala by som vašu pomoc. chcela by som z niektorých mojich blogových príspevkov a tiež z oskarových výrokov urobiť takú mini knižôčku, a keby sa stal zázrak aj ju dostať na verejnosť. ak si myslíte, že je to dobrý nápad, nechajte mi odkaz na mojom blogu, alebo na fb.

možno ešte nie je správny čas, ale mám v hlave veľa príbehov, krátkych pozorovaní môjho sveta, len by ma inšpirovalo a nakoplo, keby som vedela, či si to myslia viacerí...ovvkej. fenks a peknú nedeľu ešte. máme za sebou víkend teplotnej zmeny, hurikán v usa a čo ja viem čo ešte, takže RELAX!!!

nikdy by som nepovedala, že....

A je to tu. Nikdy by som nepovedala, že naozajstná vnútorná krása je krásna. Áno, hovorí sa to...stále sa to niekde hovorí. Väčšina ľudí sa aj tvári, že veď vnútorná krása, to je to najdôležitejšie a najkrajšie na človeku. Úprimne? Nemyslela som si dodnes, že je to naozaj to najkrajšie na človeku, teda nemyslela na plných 100percent. Prišla som na to dnes na kúpalisku. Najlepšie miesto na takéto zistenie. Bolo tam neskutočné množstvo kultov krásy, neskutočné množstvo babeniek, ktorým zrazu zmizol vrchný diel plaviek...Priam z nich sršalo: POZRITE SA NA MŇA? SOM KRÁSNA!!!!!! A čo ďalej? no veď to, že nič. vôbec nič. Potom som sa, ako to mám vo zvyku, dala do reči s tetou, ktorá sa stará o ihrisko, som jej poďakovala, že ako tam je čisto a teta sa potešila a pokecali sme. Teta obyčajná, petržálska teta.

Pomohla mi, ale uvedomiť si viac, ako kedy predtým, že ma zaujala nie na sekundu, ale na celých 15minút. Stará sa o ihrisko, dáva pozor na deti, na ktoré nemusí dávať pozor, zoznámila sa s Oskarom, ktorý sa jej predstavil, a ona ho za to pochválila. "tety", bez vrchného dielu sú síce krásne opálené, a možno sa nám ostatným so všetkými dielmi zdajú magnetickejšie pre mužské oko, ale aký nudný je život so ženou, ktorá sa najradšej rozpráva o tom ako bola dobre opálená pred rokom a ako to tento rok nestihla dohnať..., pomoc.

A predsa sme my ľudia nenormálni.

Celý svet nám padá pred očami kvôli vonkajšej kráse. Koľko ľudí z mojho sveta odíde od rodiny, kvôli tomu, že nejaká "teta" použije všetko čo sa dá, aby ukázala svetu, že aha, mňa si nakoniec vybral a to aj napriek tomu, že mal rodinu.

Asi si nepomôžem a svet zostane svetom, ale teta z ihriska, ktorej meno nepoznám, ďakujem Vám, za to, že sme pokecali a ani neviete, ako ste mi dnes otvorili oči.

voňavé leto a ešte krajšia jar

Takýto názov som sem dala, ani neviem prečo. Samozrejme, že tuším a hneď to aj vysvetlím. Dnes som čítala niečo z čoho mám dosť veľký strach. Zabilo to vo mne za sekundu všetky moje idealistické pocity a chcenia. Naozaj žijeme vo svete, ktorý je zlý.
On odhaľuje hlbočiny temnoty a temravy zas mení na svetlo.

Krása. toto som našla v Biblii. Rozmýšľala som nad tým, či si človek, ktorý sa nazýva skinheadom, rasistom, niekedy čítal Bibliu, len tak z historického záujmu, podporiť svoju inteligenciu. Čo by asi na tento verš povedal. Veď všetko, o čom hovorí rasizmus, je temno. Je to, ako izba v ktorej je vždy tma. A smiešne je, že práve "naši" slovenskí skíííni sa boja tmy, čiernej farby, ale sami ju nosia v sebe. Nepoznám temnejších ľudí, ako sú oni.

Privádza ma to späť k môjmu nadpisu. Rozmýšľam nad tým, či "im" nechýba voňavé leto a krásna jar, to všetko na čo sa pozerali, keď boli malými deťmi, na čo sa celý školský rok tešili. Vymenili to za ohavné stretávky pri krutých slovách ich pesničiek, za čierne nohavice a veľké hrubé topánky, za obleky a honosné tváre vysoko postavených rasistov. Temno v duši, v tvári hnev a smútok. Je to naozaj smutné stratiť sám seba v temnote.

to je odo mňa všetko k tejto téme.

london calling

london, used to be my favorite place in the world. because of people, culture, chips, music, clubs and parks. i still love london, a uz pisem po slovensky.

čo sa to deje? myslíme si stále, že sme na slovensku a nás sa to netýka???ha ha ha. veľký omyl stará mama. týka sa nás to a strašne. naše deti majú vzory a tie sedia za počítačom, mastia hry, kupujú si dotykofffky a starajú sa o čo najväčšie kontá v banke.

kam sme sa podeli, s našimi snami, byť čo najlepšími rodičmi, ktorí si budú so svojimi deckami rozumieť, hrať hry, stavať stany na lúke pred panelákom, prejsť hory doly, aby naše deti videli to čo sme kedysi aj my prežili...

je mi do plaču zo seba aj z druhých. na koho sa majú mladí ľudia pozerať, na haberu?na beyonce?, skorumpovaných riaditeľov škôl, ktorým ide len o prestíž školy a deti sú na spodnej čiare v ich rebríčku hodnôt???

je to obraz nás. to čo sa deje sme my. tak prestaňme ukazovať prstom. začnime stavať stany, začnime sa rozprávať s deckami, začnime ich počúvať, aj keď občas používajú viac nadávok, ako prídavných mien...zobuďme sa. ešte sa dá niečo zmeniť. hovorím aj sebe, predovšetkým.

prší, prší len sa to všetko leje

hovorím si, že či sa vôbec oplatí niečo písať, keď sú aj tak všetci na fejsbuku, ale nedá mi to. mám na mysli veľa nepríjemných slov, ale nepatrí sa ich sem dávať. škoda. vystihlo by to moju náladu.

no zhrniem radšej aktuálne počasie. prší zasa, bolí ma hlava a jediná výhoda tohto celého je v tom, že sa nedá ísť na ihrisko, takže nemám výčitky svedomia, že tu vysedávam pri počítači, kým mia spí.

život sa točí dokola, a ja mám chuť tu napísať naozaj to, čo ma kúše, ale zatiaľ nemám odvahu. tak idem radšej dopiť kávu, upratať byt, začnem sa tváriť ako slušná riť...to sa mi rýmovalo...takže pardón. ok. zatial