Takýto názov som sem dala, ani neviem prečo. Samozrejme, že tuším a hneď to aj vysvetlím. Dnes som čítala niečo z čoho mám dosť veľký strach. Zabilo to vo mne za sekundu všetky moje idealistické pocity a chcenia. Naozaj žijeme vo svete, ktorý je zlý.
On odhaľuje hlbočiny temnoty a temravy zas mení na svetlo.
Krása. toto som našla v Biblii. Rozmýšľala som nad tým, či si človek, ktorý sa nazýva skinheadom, rasistom, niekedy čítal Bibliu, len tak z historického záujmu, podporiť svoju inteligenciu. Čo by asi na tento verš povedal. Veď všetko, o čom hovorí rasizmus, je temno. Je to, ako izba v ktorej je vždy tma. A smiešne je, že práve "naši" slovenskí skíííni sa boja tmy, čiernej farby, ale sami ju nosia v sebe. Nepoznám temnejších ľudí, ako sú oni.
Privádza ma to späť k môjmu nadpisu. Rozmýšľam nad tým, či "im" nechýba voňavé leto a krásna jar, to všetko na čo sa pozerali, keď boli malými deťmi, na čo sa celý školský rok tešili. Vymenili to za ohavné stretávky pri krutých slovách ich pesničiek, za čierne nohavice a veľké hrubé topánky, za obleky a honosné tváre vysoko postavených rasistov. Temno v duši, v tvári hnev a smútok. Je to naozaj smutné stratiť sám seba v temnote.
to je odo mňa všetko k tejto téme.
No comments:
Post a Comment