Budem pisat smskovou recou, bez dlznov a makcenov....pisem totiz na ipad-e, mudry, ale nema sk klavesnicu.
Zivot je uz raz taky...casto sa tato veta povie, susedia si ju hovoria vo vytahoch, znami a rodina na cintorinoch, a dost ju pocujeme aj na chodbach nemocnic.
Ano zivot je uz raz taky. Obcas poriadne neprijemny, az ma clovek pocit, ze ich zije naraz niekolko. Obcas normalny, taky akurat, nesviatkovy, sedy ako chodnik v dubravke, ale nevtieravy a co je hlavne, nenutiaci k nicomu zavaznemu. Aby som nebola uplna pesimistka, tak je ten zivot aj krasny. Ked sa mi narodili deti, vybozkavala by som svet, ked sa mi nieco naozaj prekvapivo podarilo, objimala by som aj soferov 83.
Dnes som sa presla s mojou najmladsou Miou a najstarsim Matusom a videla som asi najviac opitych ludi za cely rok. Vianoce vedia narobit sarapatu. Dnes som nikoho z tychto ludi nesudila, neriesila, len som im tak trochu rozumela. Je velmi tazke prijat sam seba, a nie to este aj dar zo samych nebies. Lebo zivot je uz raz taky, a my s nim. Naco by sme dali priestor Bohu, ktory urobil ovela viac, akoby sme od Neho ocakavali, isiel za hranice nasich hranic. Sama mam tieto vianoce problem prijat to, co viem, ze ma zachrani pred tym co ma zvnutra zoziera, je to skarede a pomaly neviem na tom celom najst nic pozitivne, ale...
Tak si dnes vecer, ked tu tak sedim, hovorim, ze ci je ten zivot naozaj uz raz taky?? Dnes nechcem ist za tuto otazku, ale verim, ze dar zo sameho neba mi nedovoli zatvorit oci pred sebou samou. O tom su moje vianoce 2011.
No comments:
Post a Comment