Halooo, kto je tam?

Citam knihu. Prave som docitala o nasej maxi ludskej celozivotnej snahe, byt hocikym, hocicim, len nie sebou samym. Pretvarovat sa vedia uz male deti, co deti, babatka. Mia sa vie velmi dobre pretvarovat. Minule sa od hanby robila, ze spi, dobru polhodinu. Obdivuhodne. Ok. Ako tak nad tym rozmyslam, je mi celkom dost smutno z toho, ze aj ja, ako matka ucim svoje deti pretvarke. Sama sa stelujem na niekoho, rada o sebe rozpravam veci, ktore zo mna robia obcas az nadmerne dobreho cloveka... Jedna moja znama mi raz o sebe povedala nieco, co mam ulozene v pamati asi navzdy. Je to totiz clovek, ktoreho sebavedomie prevysuje Gerlachovsky stit, ma riesenie, skoro na vsetko a podla okolia, je prirodzenym lidrom. A teraz jej priznanie: ja som na sebe tvrdo pracovala, aby som sa zbavila strachu, aby som si verila a bola tym, kym som dnes... Musim sa priznat, ze som sa aj ja snazila ist jej stylom. Priznavam, ze mi to nejde, tak dobre ako jej, a priznavam, ze som velmi rada, ze sa mi nepodarilo seba zmenit. Odpoved je jednoducha. Uplne. Pokora. Dnes je nadmieru tazke sa s nou stretnut, zit ju a stotoznit sa s nou. A sam Boh nam to povedal tak jasne, ze viac sa to ani neda: Boh sa pysnym protivi, ale pokornym dava milost. Chcem, aby moje deti boli originalmi, nie vypracovanymi mozgovymi svalovcami, nicohosanebojime tvormi, a este vselicim inym. Dnes som prisla na to, ze ta milost je hlavne v tom, ze sa nemusim skryvat a tvarit, ze mozem priznat strach, pychu, smutok a dalsie vlastnosti, ktore su mojimi slabostami. Takze takto: ked si eva dala nasuskat od hada, ze to jablko jej pomoze byt, ako sam Boh a adam sa tiez nebranil, urobili vlastne to, co robime kazdy den. Rozhodli sa byt ako Boh, ale bez Boha. Oni na to potom prisli, a ja dnes tiez, aj ked mam pocit, ze som zjedla za svoj zivot niekolko kil jablk.... A inak pekny den prajem vsetkym nam...