Uz ste nakrmili demonov?

Toto je napisane na sklenej stene podchodu na Zochovej. Isla som dnes okolo. Oduta, nastvana, nestastna z blbosti. Lutovala som sa jak sa len da a s heslom: "nikto ma nema rad, vsetci ma nenavidia", som si to sinula v 93jke. Potom ten napis, ze ci som uz nakrmila demonov, a moja odpoved, ze ano, velmi vydatne. V poslednom case padam dost casto na papulku, nastastie obrazne, lebo ved mam teraz ten herpesisko....to by bolelo asi dost.. Zijem medzi dvoma moznostami: bud sa zo mna stane seda mysicka, co by sa obcas fakt zislo, alebo budem ja, ja. Byt myskou je vyhoda, nic nevymyslis, nic nepokazis. Ludia ta hladkaju, lebo si "tak" ticho, si skromna a posobis vyrovnane. Mna tie mysi lakaju, ale robi mi problem nimi byt. A dost casto aj s nimi byt... No a co teda s tym? A vlastne co s tym,ze ma zere vsetko co mi pride do cesty, ze sa hnevam uz pomaly aj na mlieko v chladnicke a hladam si "toho,co za to moze"? Moze za to niekto? Blbe je, ze nie. Nechcem byt mys, ale chcem sa menit aj ked mam po 30tke..(sa hovori,ze clovek sa meni len do 30tky..). Nechcem krmit demonov, chcem byt Ja, s Bohom pred sebou. Len je to tazke. Tak majte so mnou trpezlivost a ked pojdete okolo podchodu na zochovej, tak ich nekrmte...ja uz prestavam and it feels good!