iné je dobré?

Občas sa zobúdzam do tzv. preddepresívneho dňa, keď ku mne Oskar príde veľmi skoro ráno a položí mi otázku: Mohli by sme dnes robiť niečo "iné"? To znamená, že celý deň sa bude niesť v znamení, "ale ja som chcel na raňajky niečo iné, poďme tie koľajnice postaviť nejako ináč....atď.

Takéto dni bývajú najdlhšie. Človek má pocit, že slnko vtedy vychádza o tretej ráno a zapadá o polnoci.

Obyčajne tento Oskarov "iný" deň preruším mojim expresívnym výchovným prostriedkom a tým je môj "štipľavý krik...", a je po Inom...

Hovorím si, aké by to bolo krásne takto vyliečiť aj samú seba, keď chcem niečo "iné", keď mi nestačí moja preplnená skriňa, mám chuť na raňajky v anglickom štýle a mám pocit, že ja som ten ukrivdenec a teda si zaslúžim vyliečiť svoje tiky nákupom na ktorý nemám a dalo by sa pokračovať ďalšími vecami, čo by mi určite povzdvihli moje ukrivdené ja..

Keďže veľmi rada pozorujem ľudí okolo seba, niekedy sa nestačím diviť, ako si ľudia liečia svoj nedostatok niečoho "iného". Dnes sú ľudia ochotní ísť do neuveriteľných dlhov, kvôli autu, bytu, značkám. Minule mi Matúš povedal, ako by sme mohli vyriešiť hladomor, veď je to také jednoduché- každý na slovensku by dal 5eur a kúpime jedlo a je to.

Musela som ho sklamať, že je to síce super nápad, ale peniaze sú, len my ľudia sme "iní", tak ako aj tu na Slovensku túžime po nereálnych veciach, aj v Afrike sú ľudia takí istí. Nie sme vďační za to čo máme, pociťujeme vnútorný hlad, ktorý si sami hecujeme, nevidíme za naše vlastné túžby.

A tak namiesto toho, aby sa jedlo dostalo k hladným, posúvame ho sýtym, ktorí nevidia viac, ako seba. Pretože všetci hľadáme niečo "iné", čo nám pomôže zabudnúť na to, čo najviac potrebujeme. takže je iné dobré? končím, ako vo francúzskom filme...