Thursday, February 23, 2012
večer v meste
Character is like a tree and reputation like its shadow. The shadow is what we think of it; the tree is the real thing. (Abraham Lincoln)
(charakter človeka je ako strom a reputácia je niečo, ako jeho tieň. Tieň je to čo si o sebe myslíme a strom je skutočnosť).
išla som minule autobusom domov, a vonku bol naozaj krásny večer. Všade svietili svetlá, tak ako to len večerný život v meste dokáže zariadiť. Bola som teda pri okne, a pozerala som sa na autá, ako poslušne idú za sebou v rade. V každom z nich sa odohrával nejaký "večerný príbeh". A mňa tento obraz pohol k tomu, že som si spomenula na úvodný citát.
Videla som to čo sa dalo pozorovať cez okno autobusu, ale nič viac. Bol to príjemný pocit, lebo autá si išli poslušne v rade, domov, do teska, na pumpu, možno na rande, večeru....
Nevidela som do ľudí, ktorí v nich sedeli, nevidela som ich starosti, ich nálady, túžby...
Také je mesto, veľa svetiel, veľa zvukov, veľa ľudí, ktorí niekam idú. Miešame sa s nimi celý deň, bez toho, aby sme jeden o druhom vedeli viac.
Mesto je ako tieň. Plné ľudí, ktorí vedia čo sa patrí, plné takých čo to nevedia...plné zvukov, ktoré sa snažíme ignorovať, plné pohybu a plné domov.
Možno sme sami pre seba len tieňom, chceme sa stratiť v hluku a pohybe. Vidíme život len cez okno auta.., a bojíme sa toho, čo je naozaj. A tak presedíme život v tieni stromu, a nikdy nezažijeme pohľad z hora. Možno ten pohľad nie je to čo chceme vidieť, ale predsa by stálo za to, to aspoň skúsiť...
Sunday, February 19, 2012
Ked aj sam Boh mlci
Minule som cakala na semaforoch s miou a vsimla som si zenu, ktora zapasila so svojim asi 5rocnym synom. Ona chcela prebehnut cez cestu, on sa bal, ale nakoniec ho donutila ist. Maly chlapcek ju s normalnym, pokojnym hlasom nazval naozaj strasne vulgarnym slovom. Jeho mama na to nereagovala, isla dalej, aj ked ho na sto percent pocula.
Zostala som stat, ako obarena. Bolo mi tej zeny uprimne luto. Bolo mi luto jej syna, ktory ju takto nazval. Bolo mi jasne, ze ju takto nazyvaju muzi v jej zivote, ze je nou pohrdane nad unosnu moznu mieru. A ako som tam stala, chcela som zazrak. Chcela som preniest tuto zenu aj s jej synom prec od toho strasneho zivota, ktori maju. Prec od starosti, prec od ludi, ktori nimi pohrdaju a pravdepodobne pohrdat budu. Ale nestalo sa nic. Co ako bysom chcela, nevedela som tahat Boha za ruku, lebo som sa sama citila nehodna zazraku.
Boze, ak si toto citas, prosim nenechaj tuto zenu zit v tomto svinstve. Dovol jej aj jej synovi spoznat lepsie dni. Nech ju vedomie toho, ze nieco v Tvojich ociach znamena, povedie k zazraku, da je moznost snivat o veciach na ktore by sa neodvazila pomysliet. Prosim. Ked bude mlcat aj sam Boh, kto prehovori k ludom na upnom dne, niekde v smradlavej ubytovni, niekde kde sa tazko deju zazraky?
Zostala som stat, ako obarena. Bolo mi tej zeny uprimne luto. Bolo mi luto jej syna, ktory ju takto nazval. Bolo mi jasne, ze ju takto nazyvaju muzi v jej zivote, ze je nou pohrdane nad unosnu moznu mieru. A ako som tam stala, chcela som zazrak. Chcela som preniest tuto zenu aj s jej synom prec od toho strasneho zivota, ktori maju. Prec od starosti, prec od ludi, ktori nimi pohrdaju a pravdepodobne pohrdat budu. Ale nestalo sa nic. Co ako bysom chcela, nevedela som tahat Boha za ruku, lebo som sa sama citila nehodna zazraku.
Boze, ak si toto citas, prosim nenechaj tuto zenu zit v tomto svinstve. Dovol jej aj jej synovi spoznat lepsie dni. Nech ju vedomie toho, ze nieco v Tvojich ociach znamena, povedie k zazraku, da je moznost snivat o veciach na ktore by sa neodvazila pomysliet. Prosim. Ked bude mlcat aj sam Boh, kto prehovori k ludom na upnom dne, niekde v smradlavej ubytovni, niekde kde sa tazko deju zazraky?
Friday, February 17, 2012
vždy je z čoho vyberať...
láska, alebo nenávisť,
život, alebo smrť.
niečo na čom záleží, alebo moje ja.
deti, alebo pohodlie,
všetko sa dá, všetko čo len chceme, ale je na nás, aké svetlo budeme nosiť v očiach, ako na nás budú pozerať naše deti, ako veľmi budeme verní tomu, čo sme raz odsúdili.
ako veľmi chceme klesnúť, a či budeme vedieť znova vstať.
všetko sa dá a všetko je možné, ale....
občas je dobré plakať, ale niekedy je uz na slzy neskoro...postavme snehuliaka, buďme vďační za to čo máme, lebo aj to je voľba..
vážiť si to čo máme niekedy vieme až keď to nemáme..takí sme žiaľ, taká som žiaľ aj ja.
Monday, February 13, 2012
najväčším diablom som sama sebe....
povedala to dosť výstižne, ale možno žila v krutom klamstve? Áno, je pravda, že si často sami sebe vyrábame situácie, z ktorých sa nám len veľmi ťažko dá dostať, bez straty niečoho, niekoho... Diabol je asi najšikovnejším zvodcom, priateľom v dobrom aj v zlom, v šťastí i v nešťastí.Často si hovorím, že teraz mi nič nechýba, teraz som šťastná, teraz to bude "dobré", ale je to presne naopak.
Diabol si žiaľ vyberá silných, ktorí sú práve slabí, pretože sa tešia zo svojho šťastia, a tak nenápadne to príde...
Krásna Whitney, s hlasom z neba, všetko mohlo byť také rozprávkovo dokonalé, ale diabol si vyberá práve "dokonalých"...
život je ako nákup na trhu, všade ponúkajú skoro to isté, ale kvôli niečomu sa zastavíme práve tu a kúpime si "hrozno" práve tam, a možno v inom stánku by bolo lepšie, ale my sme sa rozhodli...a tak si možno neskôr búchame hlavu o stenu, prečo práve toto "hrozno", ale už je to.
V Biblii je pravda dosť jednoznačná, ale čo ma teší je, že väčšina ľudí v nej tiež nakupovala na trhu "hrozno", tam kde nebolo až také dobré, tiež to často neskôr ľutovali. Dôležité je, ich zistenie, že sa dá ísť aj do iného stánku, a počkať si na to najlepšie z najlepšieho.
prajem si zo srdca, nech veta, ktorú raz povedala Whitney, nie je pravdivá, pretože ak nás o jej pravdivosti diabol presvedčí, je to začiatok konca. prajem nám všetkým príjemný nákup na trhu....
Subscribe to:
Posts (Atom)