večer v meste

Character is like a tree and reputation like its shadow. The shadow is what we think of it; the tree is the real thing. (Abraham Lincoln)

(charakter človeka je ako strom a reputácia je niečo, ako jeho tieň. Tieň je to čo si o sebe myslíme a strom je skutočnosť).

išla som minule autobusom domov, a vonku bol naozaj krásny večer. Všade svietili svetlá, tak ako to len večerný život v meste dokáže zariadiť. Bola som teda pri okne, a pozerala som sa na autá, ako poslušne idú za sebou v rade. V každom z nich sa odohrával nejaký "večerný príbeh". A mňa tento obraz pohol k tomu, že som si spomenula na úvodný citát.

Videla som to čo sa dalo pozorovať cez okno autobusu, ale nič viac. Bol to príjemný pocit, lebo autá si išli poslušne v rade, domov, do teska, na pumpu, možno na rande, večeru....

Nevidela som do ľudí, ktorí v nich sedeli, nevidela som ich starosti, ich nálady, túžby...

Také je mesto, veľa svetiel, veľa zvukov, veľa ľudí, ktorí niekam idú. Miešame sa s nimi celý deň, bez toho, aby sme jeden o druhom vedeli viac.

Mesto je ako tieň. Plné ľudí, ktorí vedia čo sa patrí, plné takých čo to nevedia...plné zvukov, ktoré sa snažíme ignorovať, plné pohybu a plné domov.

Možno sme sami pre seba len tieňom, chceme sa stratiť v hluku a pohybe. Vidíme život len cez okno auta.., a bojíme sa toho, čo je naozaj. A tak presedíme život v tieni stromu, a nikdy nezažijeme pohľad z hora. Možno ten pohľad nie je to čo chceme vidieť, ale predsa by stálo za to, to aspoň skúsiť...