Stoly

Teraz nebudem pisat nic k veci, teda k mojej Anitke, ale sak neni o com....

Byvame momentalne v 2izbovom byte, a co mi uplne najviac chyba je velky stol. Mali sme krasny okruhly stol, kde sme jedli, kecali a pili kavu. Je to vazne super, ked si rodina, a kamarati zasadnu okolo stola. Pri jedle sa ovela lahsie povedia veci, ktore by nam inak robili velky problem... Cakam na ten den, ked budeme zase sediet okolo VELIKANSKEHO stola, budeme kecat, smiat sa, pit kavu a zo vsetkeho najviac budeme spolu!!!!

Anita "c"

Tento týždeň bol naozaj veľmi zaujímavý...Keďže som typ človeka, ktorý miluje návštevy čakární, a lekárov a úplne najviac pohotovostí, môžem hodnotiť tento týždeň ako jeden veľký Dream come true...


Pondelky bývajú u lekárov úplne najlepšie a tak som sa s dokonalým účesom a ešte lepším makeupom vybrala k tomu svojmu, na oddelenie, ktoré my ženy máme vo veľkej obľube. Keby bolo viac času asi by sme tam chodili aj každý deň. Môj lekár ma teda prezrel a čo vám budem hovoriť, do očí sa mi nepozeral..., a oznámil, že asi tam je nejaká tá "cystička", a že mi zoberie sestrička krv (mimochodom táto nemá gaťky s kvetinkovým vzorom, ako oskarová..takže dosť nuda...), a uvidí(me) čo bude ďalej.

Keď som si o dva dni našla neprijatý hovor z G-oddelenia, bolo mi jasné, že by ma asi radi videli, určite preto, lebo som mala také super vlasy a ten parádny makeup. A tak mi pre istotu volali aj na ďalší deň. Bola som fakt naštvaná, že nešlo o vlasy a makeup, ale o "zlééé" výsledky.

Nasadila som tenisky a optimisticky naladená som bežala rovno od zubára..., po tieto ešte optimistickejšie výsledky. Keďže môj lekár, inak dám sem jeho meno, lebo je to fakt frajer (MUDr.škurla), zistil, že nemám záujem o operáciu mojej Anity v jeho super hiper klinike, nasledovalo už len trápne ticho.

Mala som asi tisíc otázok, ale vyschlo mi v hrdle a radšej som zvolila cestu čo najrýchlejšieho úniku z tejto women friendly ambulancie.

Ako to už býva, zrazu bol večer, okrem nepríjemného pocitu nevedomosti, som mala v taške ešte nepríjemnejšie výsledky, a naozaj veľmi nepríjemné bolesti a krvácanie. Po asi 200 telefonátoch s mojimi kamarátkami (inak tento deň by som bez nich asi takto optimisticky neprežila), som sa nakoniec vybrala na pohotovosť.

Veď kde inde by mohol človek stráviť pokojný večer, posedieť si, pokecať...

Mala som pocit, že sme s Peťom v radošinskom naivnom divadle. Okrem babičky, ktorá bola belšia, ako snehulienka, si s nami posedeli ešte dva páry, z ktorých jeden muž vedel asi všetko o každej pohotovosti.
A tak sme sa okrem iného dozvedeli, že "toto" je nič, lebo v ružinove je taká plná pohotovosť, že som si podľa jeho opisu predstavila, ako tam sedia pacienti jedni druhým na kolenách...musela som dosť vážne zadržiavať smiech.

Žiaľ, tento jeho monológ, do ktorého sa fakt dobre vžil, bolo to niečo ako mamičky na ihrisku, keď sa začnú točiť témy ako:kojenie, nočníky, plienky...atď, prerušila sestrička, ktorá ma zavolala dnu.

s papierikom v ruke od sestričky som sa vybrala na moje celkom dobre známe oranžové oddelenie. Pani doktorka žuvala žuvačku, aj Vierina žuvala žuvačku, tak som si povedala, že to nebude až také zlé stretnutie...vyšetrenie, ultrazvuk, a teraz príde to najlepšie!!!!

Pani doktorka mi na moje prekvapenie zrazu oznámila, že moja Anitka je na ľavej strane, ja som si po tomto ozname, sadla a musela som vyzerať, ako náš kedysi dosť blízky príbuzný, ktorého súkromne volám: okatý...

Môj lekár mi totiž tvrdil, že Anitka je určite aj napriek mojim bolestiam na pravej strane...takže paráda.

Tak sme sa teda zasmiali, zobrala som si ďalšie papiere a dohodli sme si ďalšiu stretávku na operačnom....

píšem to takto, ale nebolo mi všetko jedno, ešte ani nie je...uvidí sa či je Anita dobrá holka.., až po operácii. takže toľko zatiaľ..., ale bola to sranda.

Oskar a ockovanie

Minuly tyzden som mala tu cest absolvovat s Oskarom ockovanie. Kedze sa Oskar hned rano prezieravo spytal, kedy ho budu ockovat, mal cely den na pripravu. Ked som po nho poobede prisla mal nachystany kompletny papierovy arzenal. Vpochodovali sme teda do ambulancie nasej pani doktorky v "mierne" povedane, bojovej nalade. Oskar velmi dorazne naznacil pani doktorke, ze keby nahodou nevedela, tak ma mec, kopiu a roboticku bojovu ruku.

Vyzerala som ako zufala matka klamarka, lebo som mu cele tyzdne hovorila, ze tu "vcelicku" dostane do ramena...., lebo ved tam ju dostal aj Matus. Vysoko empaticky naladena sestricka so spodnymi nohavickami ktorych kvetinkovy vzor krasne presvital cez biele lekarske nohavice, nas vyviedla z omylu, obsirnym vysvetlenim, ze sa Oskar bude: metat, hadzat, kopat, a ze teda to musi byt do stehna. Potom mi velmi dorazne vysvetlila, ze ho mam co najsilnejsie drzat, na co Oskar reagoval svojou obvyklou reakciou a to tak, ze zacal kopat do najblizsej skrinky a nezabudol mi pridat cervene do lic svojou poznamkou, nech idu vsetci do (poviem to jemnejsie), zadnej casti tela....

Dostal "vcelicku" a my tri sme si slastne vydychli, Oskar mal ale pocit, ze pani doktorka celu vec nepochopila a teda povazoval za potrebne jej objasnit, ze sa na nu hneva, ze je "hnusobina" a este vela dalsich privlastkov. Bola som spotena, so slzami na krajicku, s Miou na rukach a chcela som sa teleportovat prinajmensom na Novy zeland.

Oskarovi vonku doslo, ze odmenu nedostane za takyto vystup a tak sa prave pred obchodom s casopismi srdcervuco rozplakal, cim rozplakal aj svoju sestru, cim sposobil rychly az totalny ustup mojho odhodlania neustupit a byt dosledna.


A tak sme kracali s dvoma casopismi, usmiatymi detmi, lutost vsade naokolo, a ja som si uz len spievala vymyslenu pesnicku o skrachovanej matke a sestrickach s kvetinkovymi gatkami.....

Oskar prisiel domov, ako hrdina SNP a uz od dveri krical na Matusa, ze ci vie, ze ho budu ockovat az o pat rokov? Tato skutocnost ma osobne nesmierne tesi, ale aj tak som si povedala, ze dalsiu navstevu detskej lekarky, bude Oskar absolvovat s Petom...

ako môže človek vyzerať jak totálny deži

už som tu poväčšinou dosť vážna.., až mi z toho začína praskať sklovina na zuboch, tak idem opísať môj najnovší zážitok z Kittsee.

Minulý týždeň sme mali stretnutie s ľuďmi, ktorých pozemky susedia s tým našim. Dala som si teda záležať nech vyzerám akože som vo forme. Zabudla som len na taký jeden malý nepodstatný detail, a to, že rozumiem po nemecky asi len zvučku zo seriálu "kitt" ein man, ein computer, ein auto...

Ako mi tam vlasy viali v tom rakúskom povetrí, a make up držal, uvedomila som si, že toto stretnutie ma prenesie pocitovo, do čias, keď ma učiteľka vyvolala a ja som nemala potuchy o čom mám rozprávať. Okolo mňa stálo asi 5rakúskych občanov, hovoriacich všetko iné len nie tie tri slovné spojenia zo seriálu Kitt.

Najviac som si vychutnávala vždy moment, keď sa nám stretli pohľady a ja som s výrazom úplnej inteligentky, pritakala a usmievala sa. V týchto nádherných chvíľach čakania ma naozaj úctyhodne podopieral psychicky môj manžel, ktorý neustále odbiehal čo najďalej od tejto našej priateľskej družiny, kvôli telefonátom z práce. Po treťom odbehnutí, som mu s úsmevom na perách veľmi stručne vysvetlila, že keď ešte raz odbehne, ....radšej to nezverejním..

Najkrajšia na tomto stretnutí, bola oficiálna časť, kedy som sa dostala do stavu, v ktorom som bývala dosť často vo svojich pubertálnych rokoch, keď mi mama dohovárala v kuchyni a ja som si v duchu rozprávala: "to nie som ja..., ja nie som v tejto miestnosti...

Ukončím tento môj duchaplný zážitok tým, že ma vždy učili: nikdy nepodpisuj nič, kým si to poriadne neprečítaš...

čítala som, ako divá, ale ein man, ein computer ani ein auto tam neboli..nevadí, chcela som ísť domov, tak som podpísala. takto teda začíname našu staviteľskú "púť" v ďalekom rakúsku. gruess Gott maine liebe

O tom, potom

Kraaaaasne je vonku!uplne sa tesim. Slnko dokaze zazraky.vecer sem dam nieco nove.ideme teraz von!aj vy?

možno bude toto moje "niečo", pre niekoho len trápne gýčové. napísala som to asi tak rýchlo, ako mi dovolila klávesnica. asi to bude tým, že je to o mne???



Konce a začiatky, kto nás pred smútkami ochráni?
Možno raz kameň prehovorí,
A noc sa v tichu na deň zmení.
Pošepkám kvetom to, čo cítim.
Na rukách neponesiem už ani kúsok viny.

Lebo čo bolo, bolo!
Vietor nech zoberie ma preč.
Myšlienka na teba, akoby nechcená.
Na radosť obrátil si môj deň.

Tak bežím a skáčem, v tieňoch sa nevyznám.
všetko je naopak, akoby nebolo, nemalo.
spomienka na teba a potom už nič.

MOŽNO! je už len slovo.
a konečne prší...
cítim sa umytá, od teba, od seba.
milujem dážď.

aj keby pršalo už navždy,
viem, že sa radšej chcem stratiť v daždi.
železo hrdzavie, na mojej tvári je úsmev.

lebo je nový deň.