už som tu poväčšinou dosť vážna.., až mi z toho začína praskať sklovina na zuboch, tak idem opísať môj najnovší zážitok z Kittsee.
Minulý týždeň sme mali stretnutie s ľuďmi, ktorých pozemky susedia s tým našim. Dala som si teda záležať nech vyzerám akože som vo forme. Zabudla som len na taký jeden malý nepodstatný detail, a to, že rozumiem po nemecky asi len zvučku zo seriálu "kitt" ein man, ein computer, ein auto...
Ako mi tam vlasy viali v tom rakúskom povetrí, a make up držal, uvedomila som si, že toto stretnutie ma prenesie pocitovo, do čias, keď ma učiteľka vyvolala a ja som nemala potuchy o čom mám rozprávať. Okolo mňa stálo asi 5rakúskych občanov, hovoriacich všetko iné len nie tie tri slovné spojenia zo seriálu Kitt.
Najviac som si vychutnávala vždy moment, keď sa nám stretli pohľady a ja som s výrazom úplnej inteligentky, pritakala a usmievala sa. V týchto nádherných chvíľach čakania ma naozaj úctyhodne podopieral psychicky môj manžel, ktorý neustále odbiehal čo najďalej od tejto našej priateľskej družiny, kvôli telefonátom z práce. Po treťom odbehnutí, som mu s úsmevom na perách veľmi stručne vysvetlila, že keď ešte raz odbehne, ....radšej to nezverejním..
Najkrajšia na tomto stretnutí, bola oficiálna časť, kedy som sa dostala do stavu, v ktorom som bývala dosť často vo svojich pubertálnych rokoch, keď mi mama dohovárala v kuchyni a ja som si v duchu rozprávala: "to nie som ja..., ja nie som v tejto miestnosti...
Ukončím tento môj duchaplný zážitok tým, že ma vždy učili: nikdy nepodpisuj nič, kým si to poriadne neprečítaš...
čítala som, ako divá, ale ein man, ein computer ani ein auto tam neboli..nevadí, chcela som ísť domov, tak som podpísala. takto teda začíname našu staviteľskú "púť" v ďalekom rakúsku. gruess Gott maine liebe
No comments:
Post a Comment