Tento týždeň bol naozaj veľmi zaujímavý...Keďže som typ človeka, ktorý miluje návštevy čakární, a lekárov a úplne najviac pohotovostí, môžem hodnotiť tento týždeň ako jeden veľký Dream come true...
Pondelky bývajú u lekárov úplne najlepšie a tak som sa s dokonalým účesom a ešte lepším makeupom vybrala k tomu svojmu, na oddelenie, ktoré my ženy máme vo veľkej obľube. Keby bolo viac času asi by sme tam chodili aj každý deň. Môj lekár ma teda prezrel a čo vám budem hovoriť, do očí sa mi nepozeral..., a oznámil, že asi tam je nejaká tá "cystička", a že mi zoberie sestrička krv (mimochodom táto nemá gaťky s kvetinkovým vzorom, ako oskarová..takže dosť nuda...), a uvidí(me) čo bude ďalej.
Keď som si o dva dni našla neprijatý hovor z G-oddelenia, bolo mi jasné, že by ma asi radi videli, určite preto, lebo som mala také super vlasy a ten parádny makeup. A tak mi pre istotu volali aj na ďalší deň. Bola som fakt naštvaná, že nešlo o vlasy a makeup, ale o "zlééé" výsledky.
Nasadila som tenisky a optimisticky naladená som bežala rovno od zubára..., po tieto ešte optimistickejšie výsledky. Keďže môj lekár, inak dám sem jeho meno, lebo je to fakt frajer (MUDr.škurla), zistil, že nemám záujem o operáciu mojej Anity v jeho super hiper klinike, nasledovalo už len trápne ticho.
Mala som asi tisíc otázok, ale vyschlo mi v hrdle a radšej som zvolila cestu čo najrýchlejšieho úniku z tejto women friendly ambulancie.
Ako to už býva, zrazu bol večer, okrem nepríjemného pocitu nevedomosti, som mala v taške ešte nepríjemnejšie výsledky, a naozaj veľmi nepríjemné bolesti a krvácanie. Po asi 200 telefonátoch s mojimi kamarátkami (inak tento deň by som bez nich asi takto optimisticky neprežila), som sa nakoniec vybrala na pohotovosť.
Veď kde inde by mohol človek stráviť pokojný večer, posedieť si, pokecať...
Mala som pocit, že sme s Peťom v radošinskom naivnom divadle. Okrem babičky, ktorá bola belšia, ako snehulienka, si s nami posedeli ešte dva páry, z ktorých jeden muž vedel asi všetko o každej pohotovosti.
A tak sme sa okrem iného dozvedeli, že "toto" je nič, lebo v ružinove je taká plná pohotovosť, že som si podľa jeho opisu predstavila, ako tam sedia pacienti jedni druhým na kolenách...musela som dosť vážne zadržiavať smiech.
Žiaľ, tento jeho monológ, do ktorého sa fakt dobre vžil, bolo to niečo ako mamičky na ihrisku, keď sa začnú točiť témy ako:kojenie, nočníky, plienky...atď, prerušila sestrička, ktorá ma zavolala dnu.
s papierikom v ruke od sestričky som sa vybrala na moje celkom dobre známe oranžové oddelenie. Pani doktorka žuvala žuvačku, aj Vierina žuvala žuvačku, tak som si povedala, že to nebude až také zlé stretnutie...vyšetrenie, ultrazvuk, a teraz príde to najlepšie!!!!
Pani doktorka mi na moje prekvapenie zrazu oznámila, že moja Anitka je na ľavej strane, ja som si po tomto ozname, sadla a musela som vyzerať, ako náš kedysi dosť blízky príbuzný, ktorého súkromne volám: okatý...
Môj lekár mi totiž tvrdil, že Anitka je určite aj napriek mojim bolestiam na pravej strane...takže paráda.
Tak sme sa teda zasmiali, zobrala som si ďalšie papiere a dohodli sme si ďalšiu stretávku na operačnom....
píšem to takto, ale nebolo mi všetko jedno, ešte ani nie je...uvidí sa či je Anita dobrá holka.., až po operácii. takže toľko zatiaľ..., ale bola to sranda.
No comments:
Post a Comment