možno bude toto moje "niečo", pre niekoho len trápne gýčové. napísala som to asi tak rýchlo, ako mi dovolila klávesnica. asi to bude tým, že je to o mne???



Konce a začiatky, kto nás pred smútkami ochráni?
Možno raz kameň prehovorí,
A noc sa v tichu na deň zmení.
Pošepkám kvetom to, čo cítim.
Na rukách neponesiem už ani kúsok viny.

Lebo čo bolo, bolo!
Vietor nech zoberie ma preč.
Myšlienka na teba, akoby nechcená.
Na radosť obrátil si môj deň.

Tak bežím a skáčem, v tieňoch sa nevyznám.
všetko je naopak, akoby nebolo, nemalo.
spomienka na teba a potom už nič.

MOŽNO! je už len slovo.
a konečne prší...
cítim sa umytá, od teba, od seba.
milujem dážď.

aj keby pršalo už navždy,
viem, že sa radšej chcem stratiť v daždi.
železo hrdzavie, na mojej tvári je úsmev.

lebo je nový deň.