fuj, fuj, fuj...toto si dnes hovorím už od rána, keď sa pozriem na seba do zrkadla. pomóóóc. Citové nepokoje tohto typu zažívajú "baby", keď majú "dostať", vtedy mi väčšinou pomohla návšteva obchodného veľkodomu aupark, urýchlený nákup niečoho na čo nemám peniaze, dobrý pocit, následne pocit veľkej výčitky, že som nemala minút peniaze, ktoré nemám, ale koniec koncov stálo to za to. A takto sa mi v mojej skrini hromadia neuveriteľné kusy oblečenia, ktoré si vyžiadali moje "nálady".
Dnes som si svoj nepríjemný pocit zo zrkadla nešla liečiť do Auparku. Dala som si svoj roztrhaný pyžamový najrozgabanejší kus zo svojej skrine, a cítim sa tak podobne rozgabane. Šlahla som si koláče zo včerajšej svadby, pokrútila hlavou nad myself a idem zakopnúť tento deň.dobrú noc
No comments:
Post a Comment