Oskarové modlitby..

Včera večer som "znova" vyhrala nad Peťom, a bolo mi dovolené dať Oskara spať. Píšem to s najväčším nádychom sarkazmu, aký sa dá mať, lebo tento súboj skoro vždy vyhrám ja...

No, ale včera ma Oskar zase dostal. Už dávno sme sa spolu nepomodlili pred spaním, lebo sa mu do toho nejako nechcelo a teraz asi nahnevám všetkých priaznivcov anjeličkov, mojich strážničkov...a iných sladkých detských modlitbičiek, ale z duše sa mi protiví rapotanie detských modlitbičiek a ešte viac nútenie detí, aby sa pomodlili. Včera sa ma Oskar zrazu spýtal, "mami, a Pán Boh je prečo rád, keď sa k nemu modlíme?"

Tak som mu povedala, že nás rád počúva, že je rád, keď si na neho spomenieme a poďakujeme mu za tie všetky veci, ktoré sme mohli cez deň zažiť...atď..

Potom sa Oskar chcel pomodliť sám od seba. Nepamätám si úplne presne jeho modlitbu, ale znelo to asi takto:

Pane Bože, ďakujem ti aby sme mohli byť dnes na ihrisku, aby sme sa tam mohli hrať a naháňať, aby si nám dal také pekné slniečko. Ďakujem ti, aby sa všetci, ktorí sa chcú pomodliť, pomodlili k tebe. Amen


to Oskarove "aby", je úplne najlepšie. Milujem detské rozhovory s Bohom. A som si istá, že aj ON. Raz sa Oskar pomodlil za to, aby vo vesmíre, nebola taká hrozná zima, aby sme tam mohli ísť s raketou na výlet.

Veď kto iný mu môže s takouto vecou pomôcť....

takže odložme rapkáče, naučené a predpísané, ľuďmi vytvorené veršíky a skúsme to Bohu povedať, tak ako to len my sami vieme. oslobodzuje to a často prídeme na to, že ani toľko nemusíme rozprávať, lebo niekedy stačí počúvať...