Takto pred rokom..

...som zacala chodit do autoskoly. Mala som nervy uz len pri pomysleni na prihlasku...takze mi ju musel priniest Peto. Na mojej prvej teorii, som nerozumela absolutne nicomu, vo svojich 32rokoch som totiz zila vo svete bez znaciek, preradovania, asi len zeleny a cerveny pandrlacik mi bol povedomy... Takze ked sa ma instruktor spytal, ze co znamena "tato" dopravna situacia..., pamatam si, ze tam bol polish s rukami kade tade, a mojim vysvetlenim som mu skoro tie jeho ruky vyklbila... A toto bola len teoria..., potom prisla prva jazda. Brrrr, radsej by som isla k zubarovi, upratala skrine, uplne vsetko by som urobila, len nie do toho auta sadnut a ist. Instruktor ma slahol normalne na normalnu cestu, divil sa preco ked mi povie, ze "pribrzdiiiime", vierina zabrzdi uplne, hocikde, aj si oci zavrie pre istotu. Ok. Tu su este niektore perly z mojej autoskoly, urobim jej taku malu reklamu, dam sem nazov: Autoskola Harmi. Raz sme isli do Devinskej n.v.tesne pred tunelom, som vyhlasila a bola som o tom presvedcena, ze ja sa tam nezmestim... V ostrejsich zakrutach som sa vyrovnala uplne v pohode opernym sopranom... Najcastejsia veta mojho najoblubenejsieho instruktora "harmiho", bez ktoreho by som dnes nejazdila, bola: Vierocka, zase si rychlo pustila tu spojku... Pri prvom parkovani mi nejako zavadzali kuzele, tak som jeden slahla o zem....pohodaaa, videl ma "len" polish, ktory bol pri skuskach mojich sukmenovcoch, Harmi, a este dalsich desat ludi...vsetci krasne dali, ze ooooooooooh Ok.vodicak som po milion jazdach, klesnutom sebavedomi, burlivych debatach s mojim muzom, preco by som nikdy nemala jazdit, urobila, na fotke sa usmievam, jazdim, parkujem, vozim nase tri deti. Zakopnem to jak na stuzkovej slavnosti....mama, oco, peto, harmi vdaka...